Šťastlivec je román z bežného života. Rozpráva príbeh vojaka, Logana Thibaulta, presnejšie to, ako stretol lásku svojho života.
Na začiatku bola obyčajná fotka. Raz ju náhodou našiel na zemi a potom čo sa k nej nikdo nehlásil ju začal nosiť vo vrecku. Viktor, jeho najlepší kamarát ju označil za talizman. Logan tomu neverí, no zhodou okolností je nakoniec nútený „nasledovať svoj osud“ – nájsť blondínu z fotky.
Ani ja som moc nemala na výber ale vyššie sily rozhodli, že si prečítam knihu z môjho nie moc obľúbeného žánru tzv. obyčajných románov. Choroba totiž prináša aj množstvo času a toto bola jediná overená, fyzicky uchopiteľná kniha (nie e-book) v dosahu. Som však za to nesmierne vďačná. Je to pohodové čítanie. Pútavé, romantické, premýšľajúce aj povzbudzujúce. Doporučujem ho všetkým milovníkom románov.
Keď už sa teda idem zahrať na papagája aspoň budem opakovať sama po sebe, takže hneď na začiatku musím skritizovať obálku :D! Tá originálna totiž bola celkom pekná, pričom tá naša … nebudem chodiť okolo horúcej kaše – je zbabraná. Rozmazané nič nehovoriace pozadie, spomínaná fotka je len obyčajná atrapa a celkovo pôsobí obálka nezaujímavo. Anglická verzia bola celkom pekne upravená kvôli filmu. Je to na jednu stranu príšerné, keďže film jednoducho NEDOKÁŽE predbehnúť svojou kvalitou knihu, ale aspoň je z nej na prvý pohľad jasné, že to nebude len tak nijaká „béčková kniha“. Z takých sa totiž filmy nerobia :D.
Dej bol skutočne zaujímavý. Pri takomto žánri totiž niekedy prestávam skutočne dávať pozor, čo sa v knihe deje, ale tu sa mi to z neznámeho dôvodu nestalo. Takýto jav ma prekvapil. Vlastne lepšie povedané doslova šokoval. A možno to nebolo po celý čas takto pútavé, no aj tak som čítala poctivo a nevynechávala moc riadky ako mám pri nudných knihách vo zvyku. V určitom momente som zistila že som v knihe doslova zaseknutá – na začiatku bol príbeh pokojnejší. Autor totiž vysvetľoval príčiny pomocou udalostí, ktoré k nim viedli. Taký úvod do deja. Myslím že k tomu najviac prispelo niečo ako „správne dávkovanie“. Harmónia. Jing a jang. Bolo tu dostatok opisov prostredia aj pocitov, dostatok činov, všetko dostatočne jasne opísané. Vyvážené.
V tomto „úvode“ sa dosť uplatňovala retrospektíva. Hrdina spomína na minulosť aby objasnil veci prítomné :D. Tento štýl písania sa kombinoval s tým normálnym, prítomným. Čo sa týka štýlu písania, príbeh je písaný v tretej osobe no akoby z troch pohľadov pretože v každej časti sa zamierava na pocity daného „rozprávača“.
- Thibault – hlavný hrdina
- Beth (zkrátenina Elizabeth) – hlavná hrdinka
- Clayton – Keith Clayton je bývalý manžel Beth. Pri konci knihy ma tieto časti mierne … odpudzovali. Uvidíte prečo.
Pre tých, čo nemáte radi spoilery odporúčam nečítať zadnú stranu. Prezradila totiž dosť dôležitú zápletku. Spolu s oficiálnou anotáciou dala až príliš podrobný popis, čo sa v knihe stane.
Celý príbeh sa odohráva v „malom“ mestečku v USA. Ja mám síce trochu inú predstavu o tom, koľko ľudí by malo mať také malé mestečko ale v Amerike sú asi dosť iné mierky :D. Mesto má svoju históriu, svoje staré aj nové budovy, svoje zvláštnosti, svoju prírodu aj svoju „šľachtu“ (v tomto prípade je to rodina „3. rozprávača – Claytona“).
Okrem toho, že je Keith relatívne nesympatická postava s veľkých vplyvom musím pripustiť, že ma prekvapivo neprivádzalo do zúrivosti, že s ním Beth chodila. Myslím, že to preto, lebo som sa dokázala naladiť na čítanie románu z bežného života. Znamenalo to znížiť očakávania: žiadna láska na prvý pohľad, žiadne spoznanie na prvých stranách. Problémy tvorili všetka tá neistota a tajomstvá a neviem-aké-ešte ľudské problémy ktoré má väčšina ľudí pri bežnom vzťahu.
Heslom knihy je aj niečo ako „ber život aký je“. Tým chcem vlastne povedať aj to, že Šťastlivec má hĺbku. Napríklad Beth jednu vec skvele vystihla (text na fotke). Výnimoční ľudia dokážu urobiť neobyčajné aj bežné situácie.
Logan je vojak a tak je v príbehu opisovaná aj vojna, tak akurát. Ani nie veľmi krvavo – tak výstižne a bez príliš nepríjemných emócií je tu približované prostredie, v akom vojaci žijú. Aj v tomto ohľade je realistickosť dostatočne vyvážená, aby nebudila hrôzu, ak viete čo tým myslím :D.
Vhodné pre ženy všetkých vekových kategórií aj trochu vyspelejšie teenagerky. Ja mám 16 no každý dospieva po svojom. Nie sú tu žiadne „nevhodné dospelácke scény“ 😀 len mám pocit že mladšie dievčatá a mužskú časť populácie by to nemuselo zajímať. Určite sa však nájdu takí, ktorí sa tomuto predpokladu zdarne vymykajú :).
Musím tejto knihe ešte poďakovať za jednu vec. V poslednej dobe som čítala pár kníh z mužského pohľadu a celkovo som začala mať dojem, že chlapi sú jednoduché tvory, ktoré myslia skoro stále na jedno a to isté. Je v poriadku, že ich niekto priťahuje, ale niekedy to vyzeralo ako keby to písal skôr jeleň v ruji než nejaký chlap. Tu našiel Nicholas Sparks opäť úžasnú rovnováhu! Primeraná príťažlivosť a primeraný intelektuálny záujem o osobnosť Logana bola až neuveriteľne osviežujúca!
Nana – Bethina „mama“ patrí k tým príšerne jedinečným postavám s vlastným unikátnym premýšľaním a spôsobmi. Podobne skvele prepracovanú vedľajšiu postavu nájdete aj v sérií Padlí anjeli – Arianne. Takéto postavy by nemali chýbať v žiadnom dobrom príbehu.
Ben, Elizabethin syn, sa mi veľmi páčil. Nevyniká v športe, no má ho rád. Baví ho čítanie a šach. Je telesne zdatný, aj keď v porovnaní s rovesníkmi to tak nevyzerá.
Vzťah hlavných hrdinov sa spočiatku vyvíjal veľmi pomaly. Hrdinovia pomaly prechádzali od obyčajného „ahoj“ k bližšiemu spoznávaniu, až jedného dňa nastalo pomyselné Bum! a spolu s ním závratný krok vpredu! Ako prvok to považujem za nápadité a osobne sa mi to páčilo.
Koniec knihy je bez-pochýb naj napínavejšou časťou celej knihy. Ale nemusíte sa báť. Má happy end. Ja vždy rada viem, či to skončí šťastne alebo nie, pretože tú druhú variantu nečítam. Nemám ju rada a preto cítim určitú povinnosť uistiť o tom aj ostatných.
Môj celkový názor? Odporúčam. S mojím „knižným vkusom“ to síce nepovažujem za veľdielo, no svojou predvídateľnosťou, prekvapivým vývojom aj stagnáciou postáv mi táto kniha spríjemnila jeden deň choroby a vniesla doň aj skvelú dávku napätia.