Svieži, zábavný román ktorý si obľúbia nielen milovníci kávy. Hamblivá no všímavá baristka Jane začala hádať charaktery ľudí podľa kávy, ktorú pijú. Táto spočiatku nevinná zábavka nakoniec prerastie v neočakávanú popularitu po tom, čo jej šéf zistí, že vďaka nej dala úspešne dokopy už tri páry. Tak začne jej neočakávane úspešná kariéra kávovej dohadzovačky – espressologičky. Ani samotnej Jane sa láska nevyhýba …
A ako sa dalo čakať po prečítaní ukážky, neoľutovala som. Mne sa totiž nestáva často, že by ma nejaká kniha sklamala, na to mám asi príliš skvelý čitateľský čuch :D. Pri väčšine knihy som sa vyškierala ako malé dieťa a často som sa tiež smiala. Näjma na kritických hodnoteniach niektorých čitateľov.
Najviac ma asi prekvapilo, keďže dej plynul ako po masle, koľko druhov káv existuje. Možno som na hony vzdialená tomu byť expertkou na kávu, ale všetky tie variácie toho istého nápoja podľa mňa prekvapia aj tých najotrlejšíci kofeínových maniakov.
Štýl bol jednoducho skvelý. Akoby určitým spôsobom vystihoval hlavnú postavu. Stručný v opisoch, dbajúci na detaily, plynulý, avšak strhujúci. Espressologie je v češtine a je písaná z pohľadu hlavnej hrdinky.
Jane má najlepšiu kamarátku a rodičov. To sú jej jediní skutočne blízki ľudia. Rodičov má rada, aj keď má pocit, že im musí zatajovať pravdu … rovnako ako najlepšej kamarátke Eme. Nie je to dobré, ale kto by sa už len chválil záškoláctvom?! Jane sa však snaží byť čo najlepšia dcéra/kamarátka a myslím, že sa jej v tom darí. Niekedy na môj vkus až moc, ale to bude tým, že som ešte viac antisociálna než ona. Nijak si neviem predstaviť že by som sa trápila kvôli jednej hádke celé dni.
O vednom odbore Espressologie som ešte nepočula, čo asi znamená, že si ju autorka vymyslela. Ale v knihe to vyzeralo lákavo … určite by sa na takú prácu prihlásilo kopu ľudí.
Život je nevyspytateľný a zatiaľ, čo v mojom zvyčajnom žánri je na prvý pohľad jasné, kdo bude tým pánom Dokonalým, tuto som vedela, že je to skôr otázka mojej všímavosti. Nekonalo sa totiž žiadne „do pekla ten je ale fešák“. Myslela som že mi to bude chýbať, ale dej ma dokázal natoľko upútať, že som sa jednoducho radovala z tých menších pokrokov v Janinom vzťahu s tým koho som považovala ze jej budúceho … partnera. Čo je ďalšia z menších nevýhod tohto žánru (aj keď v tejto knihe som ich bez problémov prehliadala – taká bola skvelá). Bolo by správnejšie tam dať „manžela“? U young-adult vždy verím že keď sa dá hlavný pár dokopy na konci knihy (prípadne série) tak budú spolu šťastní, až do smrti (a keď žijete stovky rokov tak to len tak skoro neskončí, nehovoriac o tých nesmrteľných :D). V bežnom živote sa však ľudia rozvádzajú.
A napriek tomu – aj napriek všetkým nevýhodám „normálneho románu“ a menšiemu počtu strán – túto knihu vriaco (vrelo mi nepríde dostatočne vystihujúce k úžasnosti tejto knihy) odpurúčam.