Približný čas čítania:1 min, 11 sek
Život ťa občas zastihne „v lejaku“, bez ochrany aj bez prípravy. To podstatné však nie je nezmoknúť, ale naučiť sa prejsť búrkou so vztýčenou hlavou a humorom, ktorý ťa zachráni viac než akýkoľvek dáždnik.
Kniha Do lejaka bez dáždnika od autorky Ciba je autobiograficky ladený príbeh o tom, ako život často udrie nečakane, no človek môže cez búrku prejsť, aj keď nemá žiadnu záruku ani ochranu.
Lejak je metafora pre ťažké situácie, ktoré si nevyberáš a ktoré prídu samy od seba – bez toho, aby sa pýtali, či si pripravený. Dáždnik symbolizuje ilúziu bezpečia: niečo, v čo často len dúfaš, že budeš mať, ale keď to potrebuješ najviac, zvyčajne chýba
Príbeh je zasadený do spoločenskej atmosféry Československa, pričom ukazuje limity doby, tlak režimu a formovanie osobností prostredím aj systémom. Text má fejtónový tón, veľa sebairónie a typický tvrdý humor, ktorý funguje ako obranný mechanizmus i ako nástroj pochopenia. Dôležitou líniou je aj vnútorný svet: hľadanie vlastnej identity, prijatie bolesti bez sebaľútosti a vývoj vnútornej odolnosti.
Autorka nepíše moralizujúco, ale skôr ako pozorovateľ života, ktorý spája intímne epizódy s reflexiami o osude, ľuďoch a ich slabostiach. Posolstvo knihy je jednoduché a silné: nie je najdôležitejšie nezmoknúť, ale naučiť sa prejsť búrkou vzpriamene, so zdravými hranicami a s humorom, ktorý chráni lepšie než akýkoľvek imaginárny dáždnik.
Kniha osloví hlavne tých, ktorí majú radi úprimnú ľudskú výpoveď o realite, psychologickú dynamiku vzťahov a tragikomický pohľad na život.
Prečítajte si na našom blogu zaujímavý a inšpiratívny rozhovor s autorkou Vierou Molnárovou v príspevku… S dobrou knihou zabúdam na okolitý svet.
Do lejaka bez dáždnika
biografia
2022
167×236 mm
272
https://www.literama.sk/sk/knihy/437696/do-lejaka-bez-dazdnika-pribeh-medicky
Prekvapujúci, miestami až šokujúci autobiografický príbeh gymnazistky z malého slovenského mestečka, ktorá sa na jeseň v roku 1973 vyberie do Prahy študovať medicínu.
Jej neskúsenosť a stretnutie s atraktívnym egocentrickým "riaditeľom zemegule" poriadne zamotá život nielen Viere, ale aj trom ratolestiam, ktoré sa jej stihnú narodiť do vytúženej promócie. V knihe nechýbajú ani zložité vzťahové situácie na tému rodičia a ich dospelé deti. Autorka v nej miestami možno až príliš realisticky popisuje tiež také citlivé témy, ako sú jej skúsenosti so sexualitou a alkoholizmom blízkeho človeka.
Ale vo finále nakoniec takmer všetko dobre dopadne.
"Zomrela mi mama. Vôbec som neplakala. Zaujímavé, keď náš Ajo dostal v šestnástom roku života smrtiacu injekciu, skoro som sa utopila v potoku sĺz. Aj knihu som vtedy začala písať, Spoveď teplého psa sa volala. Pritom teplý nebol, len extrémne nadržaný. Ako môj bývalý manžel.
Všetci títo traja, matka, exmanžel a welshteriér Ajax zohrali v mojom živote významnú úlohu. Tiež známy učiteľ jógy.
Pritrafilo sa mi aj v priebehu 8 rokov porodiť 5 detí. S tým istým chlapom. Ale pekne po poriadku.
Ako to celé na jeseň v roku 1973, keď som vykročila do lejaka bez dáždnika, začalo..."
