Muriel Barberyová píše o hlbokých veciach so zvodnú ľahkosťou, ironickým jazykom rozpráva prostý a dojemný príbeh stretávanaa a obiehania, o slepote a videniu, o pominuteľnosti i večnosti. Medzinárodný bestseller / vo Francúzsku predalo 1 100 000 výtlačkov / vychádza v 35 krajinách. Volám sa Renée. Mám päťdesiatštyri a už dvadsaťsedem rokov robím domovníčku na ulici Grenelle. Je to pekný súkromný dom s dvorom a záhradou vo vnútri, ktorý je rozdelený na osem veľmi luxusných bytov. Všetky sú obrovské a v každom niekto býva. Som malá, škaredá, tučná vdova, mám kurie oká a niekedy, keď mám ťažké ráno, vydávam zvuky ako mamut. Úplne presne odpovedám tomu, čo všeobecné spoločenské vedomie označilo paradigmou domovníčky, takže nikoho by ani vo sne nenapadlo, že som sčítanejšia a vzdelanejšia ako všetci tí bohatí obyvatelia nášho domu. Volám sa Paloma, mám dvanásť a bývam v Paríži v jednom drahom byte na ulici Grenelle. Napriek všetkému tomuto šťastiu a všetkému tomu bohatstvo už dosť dlho viem, že konečná stanica je rovnako akvarko. A ako to, že to viem? Ja som totiž dosť inteligentná. Dokonca výnimočne inteligentná. Preto som sa takto rozhodla. Na konci tohoto školského roka, v deň svojich trinástych narodenín, teda presne 16. júna, spácham samovraždu.