V prvom článku o skutočne kvalitných Young-adult (YA) knihách sa pozrieme na zúbok Miroslave Varáčkovej.
Miroslava Varáčková (*31.1.1981) je mladá slovenská spisovateľka. Tvoriť začala už školských laviciach, písala prevažne poéziu, avšak k románom sa dostala až počas materskej dovolenky. V roku 2009 debutovala knihou O lásku sa neprosí, po nej vyšli romány Anjeli noci a Hriech v mene života. Mirka je vydatá, má dve deti, miluje prírodu a turistiku.
Autorka napísala niekoľko kníh avšak len 2 spadajú do kategórie YA: Sprevádzačka a Prežila som svet. Obe som prečítala a v tejto recenzii sa okrem iného dozviete, čo si o nich myslím.
Sprevádzačka je jedna z tých kníh ktoré som uvidela, prečítala ich anotáciu a neodolala im. Vtedy totiž bola moja predstava, že slovenské autorky spadajú do šedého a nezaujímavého priemeru trochu naštrbená Mariotovými dedičmi od Marji Holecyovej. Možnosť zistiť, či bola táto výnimočná séria výnimkou, bola príliš lákavá, aby som knihe odolala. Teraz mám pocit že Marja nasadila dosť vysokú latku. Pomyslela som si, že keď dokázala niečo tak geniálne napísať ona, tak prečo nie aj Mirka?! Svoje veľmi vysoké očakávania som však pochopiteľne nevnímala ani neskôr, keďže boli naplnené!
Dej v krátkosti: Radku, študentku medicíny, jedného dňa prepadli v tmavej uličke. Podarilo sa jej v poriadku prísť domov, avšak už pri zaspávaní tuší, že niečo nie je v poriadku … väčšine ľudí sa predsa neozývajú v hlave nesúrodé hlasy. Tie sú len časťou väčšej skladačky, ktorej zložitosť nám autorka postupne predostiera. Osud ju nakoniec privedie v rámci praxe do nemocnice kde pracuje šarmantný, súcitný a niečim výnimočný Daniel. Spoločné zbližovanie jej nakoniec prinesie nielen desivé odpovede na otázky, ale aj lásku.
Pravda je taká, že každý človek je jedinečný, a preto je zvláštne odsudzovať knihu len na základe jej pôvodu, aj keď to sama robím. Ide predsa o talent! A ten sa môže prejaviť v komkoľvek a kdekoľvek. Jediné o čom pôvod autora rozhodne, sú detaily.
Pokiaľ sa však kniha neodohráva vo fiktívnej krajine, na prostredí tak nezáleží. V tomto ohľade som necítila rozdiel medzi našou a zahraničnou tvorbou, aj keď je to vlastne ten najväčší. Obsah knihy je dôležitejší a tento konkrétny sa bez problémov vyrovnal svojim konkurentom z cudziny.
Autorka má veľmi príjemný štýl. Dokáže pekne umelecky opísať atmosféru čo napovedá aj jej životopis. Spolu s rozprávaním v prvej osobe mi to pomohlo dokonale sa zžiť s hlavnou hrdinkou.
Väčšinou mi na menách postáv až tak nezáleží. Nanajvýš by som povedala, že sa mi páčia tie vymyslené alebo aspoň mne neznáme ako napr. Pagan. Toto je záležitosť vkusu čitateľa a preto nedokážem rátať jeho výber ako chybu. Ja by som však svoju postavu nedokázala pomenovať Radka. Naproti tomu s menom Daniel, ak sa mi aj v dávnej minulosti nepáčilo, mám spojené len príjemné spomienky.
Kniha je vo svojej podstate skvelá. Má v sebe niečo unikátne a pritom nijak nevytŕča z radu … v dobrom zmysle slova. Má trochu akcie, dva a pol hrnčeka lásky, pár lyžíc napätia, štipku zmyselnosti aj akurátne množstvo pokoja ktorý vás obalí ako teplá náruč domova. Čiže to čo má mať každá dobrá kniha.
Jedna vec mi však prišla trochu osobitá. Veľa kníh, čo som čítala pred tým, by určite ulahodila mnohým vekovým kategóriam bez ohľadu na pohlavie. Tu mám pocit, že je to skôr dievčenský román pre trochu vyzretejšie staršie teenagerky (mám ho však ja a je to pocit :D). Čiastočne kvôli trochu drsnejším prvkom, trochu kvôli samotnému „tónu“. Síce to nebolo to priam filozofické, verím však že je lepšie si to prečítať s porozumením aj keď neskôr.
Vzťah Daniela a Radky je sladký. Najviac o tom vypovedá ich vyznanie lásky… v drvivej väčšine mojich knižiek to bolo také dokonalé. Akoby naplánované do najmenšieho detailu. Tu to bolo mierne rozpačité. Nebola to chvíľa naplnená hurikánom slovami nevyjadriteľných emócií. Tu platí, že tichá voda brehy myje. Oba spôsoby sú jedinečné a úžasné, tento sa sem však viac hodil.
Prežila som svet som prečítala s tým že autorku mám overenú takže kniha bude prinajhoršom dobrá. Anotácia ma nadchla, obálka ohúrila! Na slovenské pomery je viac než dokonalá! Naši vydavatelia totiž často upravujú už tak skvelé obálky pričom výsledok je väčšinou tragický.
Samotná anotácia je dobrá takže preskočím rovno k recenzovaniu :D.
Ela, hlavná hrdinka, bola normálna teenagerka. Ten typ baby ktorú bežne stretávate na ulici. Nebola zvyknutá sa každý deň báť o svoj život, ďakovať za stvrdnutý chlieb ani prežívať, neukončiť svoj život, len kvôli sľubu. Teraz je plná bolesti zo straty rodiny a v snahe predísť ďalšiemu rozbitiu svojho krehkého srdca sa rozhodla čo najviac citovo vzdialiť od ostatných. Preto nezáleží na tom že ju Alex niekoľkokrát zachránil. Ani fakt, že jej druhá polovička patrí k „nepriateľom“ nie je zanedbateľný a sám o sebe akoby priam kričal „nedôveruj mu“. ALE, je tu jeden podstatný rozdiel medzi týmito „pre“ a „proti“. Elino srdce Alexovi dôverovalo, rozum jej hovoril opak a ľudia ako ona majú, bohužiaľ, vo zvyku sa zo začiatku (potom už nie našťastie) riadiť striktne rozumovo.
Pred alebo pri písaní recenzie si väčšinou obehnem pár zdrojov, pozriem oficiálnu stránku autorky/série, možno pokukám pár ďalších recenzií. Z toho čo som pozisťovala rada konštatujem, že Miroslava Varáčková je obľúbená autorka (čo priznali moji kolegovia skeptici – niečo v tom zmysle že na slovenskú tvorbu to je dobré). Jedna blogerka knihu chválila čo som prešla len spokojným úsmevom. Iná zase kritizovala veci ktoré sa mne páčili a to ma z nevysvetliteľného dôvodu naštvalo a mala som potrebu knihu obraňovať, teda hneď ako som sa spamätala z toho šoku! 😀
Už od začiatku je čitateľ vtiahnutý do deja, na príchod jasného blesku z neba v podobe Alexa skoro nemusíte čakať avšak vďaka krátkym retrospektívam zistíte aj historické pozadie udalostí.
Táto osoba vo mne okrem pobúrenia vyvolala aj smiech. Vraj post-apokalyptické knihy sú trendy. Má však pravdu a už od začiatku som vedela, že budem túto knihu porovnávať s jej spolu-súkmeňovcami.
- S Hunger Games mala spoločný určitý detail (a zároveň spoiler takže vám neprezradím aký) aj keď s drobnými rozdielmi – z Ely priam sršalo že jej na Alexovi záleží.
- Tajné spoločenstvo mi pripomínalo to v Shatter me.
- Elino zháňanie potravín a správanie pred hliadkami zase knihu Darcovia.
- „Rasistický postoj“ vládnucich sa ponášal na frakcie v Divergencii.
Aj keď však dokážem oceniť určitú pochmúrnosť, hlavne keď sa na nej o to viac vyníma nádej a radosť, to som mal niekedy pocit že je toho príliš takže pri čítaní doporučujem až tak sa nezažrať do deja prípadne to striedať z niečím optimistickým.
Ostatné postavy v krátkosti: pes Peggy – zlatučká, podporujúca guľa chlpov; Simona – chvíľu som mala chuť jej potriasať rukou a v tú druhú ňou poriadne zatriasť (vzťah s hlavnou hrdinkou je vedľajším doplnkom) Elina mama – zomrela počas invázie, v jej spomienkach je krásna, starostlivť; Max – typický brat, diskutabilne mŕtvy; Beky – „tá o ktorú sa treba starať“, zaháňa Elinu samotu.
Najviac kontroverzný mi prišli tzv. Čistý. Ich myšlienka, zbaviť svet genetických úprav, mi prišla správna avšak súhlasila som s Elou v tom, že pestovanie umelých orgánov nie je zlé. Ide o to že potraviny sú dobré aj bez úprav zatiaľ čo orgány nerastú na stromoch a navyše dokážu zachrániť život.
Všetci ktorí majú aspoň základné poňatie o histórií určite uznajú, že v priebehu storočí sa vystriedalo množstvo zriadení, útvarov, usporiadaný a prívlastkov. Raz je niekto absolutistická monarchia, potom chcú byť jeho obyvatelia zase federáciou, iný majú naopak potrebu stavať na demokratických princípoch. Ani tu tomu nie je inak. Keby som to mala sama polopatisticky charakterizovať – vzbúrenci (ak nie rovno fanatici, Čistý) prevzali vládu a ich pravý opak sa ju pokúša získať naspäť.
Je vojna. Umierajú tu nevinný, šlape sa po ľudských právach a spravodlivosť sa otáča v hrobe ako ventilátor. Inteligentní ľudia sa skrývajú, trpia hladom a mrznú zimou zatiaľ čo zhýrený boháči sa váľajú v prepychu.
Obe knihy jednoznačne odporúčam. Na koniec však ešte jeden citát citátu z knihy.
„Lebo láska celá je len úsmev, celá len svetlo, celá len život. A jej presné ohraničenie znamená jej obmedzenie. No človek jednak túži po tomto obmedzení, aby svoju lásku mohol stisnúť v náručí a zmocniť sa jej.“
(R. Rolland, Peter a Lucia)