Lissa Price – Darcovia (Darcovia 1)

Po nezmyselnej vojne sa spoločnosť kde žije Callie Woodlandová rozdelila na Končiacich a Začínajúcich – príliš starých seniorov a veľmi mladých neplnoletých. Ostatní ľudia zomreli. Život však ide ďalej a obchod tiež. A ako v takomto svete najlepšie zarobiť? Prepožičať 100-200 ročným „seniorom“ telá opustených Začínajúcich bez rodičov. Kto by sa predsa pýtal po oficiálne neexistujúcich ľuďoch? Lenže u Callie niečo nie je v poriadku. A to nemyslím len jej rekciu na čiernovlasého krásavca a zároveň senátorovho syna.

Osobne ma na tejto knižke zaujala aj obálka. Oficiálna anotácia totiž veľa nehovorí o romantickej časti tohoto príbehu. Preto som váhala. Neľutujem. Je to prvá kniha od sľubnej spisovateľky a myslím, že druhý či tretí diel bude ešte lepší napriek tomu táto mi vyrazila dych až na konci. Bol to jeden z najprekvapivejších koncov. Asi ako v knihe Naprieč vesmírom od Beth Revis. Dej plynul až prekvapivo plynule. Keď si odmyslím niektoré podľa mňa nováčikovské chybičky,  je táto kniha skvelá. Nie je to až také veľdielo, no neľutujem, že ju mám. Ale jedno musím uznať. Tento štýl písania sa do tejto knihy perfektne hodil. Neboli tu žiadne dlhé opisy. Skôr konala, aj keď boli časti, kde to premýšľanie bolo nutné a vtedy, na tých pár riadkoch nerozmýšľala o nesmrteľnosti chrústa. Okrem toho je kniha písaná v prvej osobe. Presne moja šálka kávy.
Romantika bola skôr záležitosťou stretnutí medzi Blakeom a Callie či jej zmýšľaní o Michaelovi. A napriek tomu mi to skutočne nevadilo. Keď som prestala niekomu nadržiavať stranu, ani ma ten koniec nesklamal. Šťastný koniec, nutno dodať. Takže keď to mňa zaujalo, tak myslím, že ostatným by sa to tiež malo zapáčiť.Tento príbeh mal aj skrytú hĺbku. Je lepšie žiť na ulici bez jedla, kde môžete kedykoľvek prísť o život či vo „väzení“ s ako-takým prísunom potravy? A sú peniaze hodné toho vzdať sa svojho tela v prospech pôžitku niekoho staršieho? A čo vlastne znamená staroba? Končiaci sa chvastali svojimi skúsenosťami a napriek tomu kradli život nevinným teenagerom len kvôli troche zábavy. Kde potom majú svoje vekom získané morálne zábrany?

Nechýbali tam ani srdcervúce scény. Život na ulici bez rodičov. Všetko si musíte zohnať sami. Pitie. Jedlo. Prikrývky. Miesto na spanie. A to nehovorím ani o nebezpečných renegátoch či strážnikoch-Končiacich. Kedykoľvek môžete skončiť polomŕtvy na ulici či v Inštitúcii (oficiálne je to detský domov, prakticky je to väzenie).

V tejto knihe bolo aj dosť pojmov, ako sami vidíte. Myslím, že veľa z nich by ste dokázali pochopiť aj sami pri čítaní. Nie je to ťažké. Ja by som však uvítala vysvetlenie. Tie neznáme pojmy v oficiálnej anotácií ma skôr poplietli než navnadili.

Tejto knihe rozhodne nechýba unikátnosť. Nezaradila by som ju úplne do post-apokalyptických, aj keď má ten nádych čiastočne zničenej spoločnosti. Aj ten nápad s bankou tiel. Lisse rozhodne nechýbajú nápady. Kniha tiež bola neobyčajná v nepredvídateľnosti Callinho správania. Niektoré situácie mi prišli veľmi nováčikovské. Ako by mala autorka základnú kostru, no jednotlivé články prepojila veľmi zvláštne. Ako keď išla Callie do baru v nádeji, že ju tam niekto spozná. Či skôr v nej „spozná“ jej nájomníčku, aby tak z neho nenápadne vytiahla informácie.

Callie ako postava ma zaujala svojou nesebeckosťou, inteligenciou, odvahou nevzdať sa ani v ťažkých situáciách, vynaliezavosťou, predvídavosťou či odhodlaním zabezpečiť svojmu bratovi budúcnosť. Ale aj schopnosťami šermovať ako aj strielať z luku či zbrane.

Celkovo by si táto kniha zaslúžila také 4,3 hviezdičky z 5. Nepochybne stojí za prečítanie, no nečakala by som nič svetoborné.