Bernard MINIER: Mráz

MRÁZ je brilantne napísaný krimi príbeh, nie je v ňom hluché miesto, kde by ste si oddýchli. Veľmi dobre zvolený štýl písania, stupňujúce sa napätie, gradácia deja, dobre zvolené zápletky a zvraty. Nie je núdza o prekvapenia.
Hneď po prvých stranách mi veľmi pripomenula film Purpurové rieky podľa predlohy Miserere od môjho obľúbeného spisovateľa Jeana-Christophe Grangé (výborné sú od neho aj Prelet bocianov, Kamenný koncil, Ríša vlkov). Ponurosť a mysterióznosť deja, odľahlé horské údolie, kde pri mestečku Saint-Martin leží jedinečná psychiatrická liečebňa. V uzavretom údolí sú postavené neprístupné, kamenné budovy. Sú tu zavretí psychopati – vrahovia, neľudské monštrá, ktorých sem zavreli pre ich neľudské činy. Sú tu držaní za najprísnejších opatrení.

Zvláštny ústav

Ústavu vládne zvláštny doktor Xavier a jeho zvláštny personál. V dedine žije jeden z najbohatších mužov Francúzska Eric Lombard.

Začína sa zima, chladný vietor, dážď strieda sneh a chumelica. Okolité vysoké štíty hôr bičujú vetry a údolie sa občas ponorí do sivej, mátožnej hmly. Na vrcholovej stanici opustenej lanovky, vo výške 2000 m n.m. nájdu na lanách rozštvrteného najobľúbenejšieho koňa Erica Lombarda.

A keďže je to „bohatý niekto“, zavolajú na to policajta Servaza. Keď sa ten po príjazde do údolia dozvie, že sa jedná o mŕtvolu koňa, je nahnevaný, lebo ho odvolali z vyšetrovania vraždy bezdomovca. Ale peniaze hýbu svetom. A na vražde sa objaví aj prokurátorka. Vyberú sa teda na miesto činu a miesto činu ich šokuje. Pocit Servaza, že toto je len začiatok, je správny. Za krátko objavia na turistickom chodníku pod železným mostom zavesenú nahú mŕtvolu miestneho lekárnika.

Vyšetrovanie sa rozbieha

Na pomoc si polícia privolá aj žandárov, kde prichádza kapitánka Iréne Zieglerová. Vyšetrovanie sa rozbieha. Na oboch miestach činu nájdu DNA psychopatického vraha Juliana Hirtmanna, ktorý je však zavretý v neďalekom ústave, odkiaľ sa predsa nedá dostať… Do tohto kolotoča prichádza na stáž do psychiatricke liečebne mladá psycologička Diana Bergová, ktorá zisťuje, že v ústave nie je všetko v poriadku. Vládnu tu čudné praktiky, liečba je za hranicami toho, čo sa povoľuje. V noci sa niekto pohybuje po ústave. Prichádzajú aj vyšetrovatelia. Celé údolie je ochromené hrôzou.

Ďalšia vražda

Zomiera ďalší človek. Páchateľ ho obesí z okna lanovky, ktorá ide smerom dole a Servaza to vidí na vlastné oči z kabínky, ktorá ide smerom hore. Do vyšetrovania preniká minulosť. Mŕtvi sú totiž priatelia od detstva. A majú spoločné zverstvá, ktoré vtedy napáchali. Z ich partie zostáva nažive už len starosta mestečka, ktorý sa radšej skryje. Servaz navštívi v cele Hirtmanna, ktorí ho upozorní na to, aby sa zameral na samovraždy mladých ľudí v minulosti. Servazovi ponúkne svoju pomoc aj sudca vo výslužbe, s ktorým sa celkom zblíži a chodí k nemu konzultovať prípad. Ten mu vždy pripraví aj výbornú večeru… lenže nie všetko je také, ako sa to ukazuje.

Celé údolie skrýva ťaživú minulosť, ktorá je spojená s vraždami. Ale nejaký detail vždy nesedí. Postupne Servaz odkrýva zvrátenosť, ktorá zostala nepotrestaná. Ako sa blíži k rozuzleniu, skoro príde o život. Sklame sa v niektorých ľuďoch, niektorí ho zas prekvapia. Ale rozuzlenie je naozaj nečakané a hlavne šialené.

V knihe sú pekne popísané aj praktiky bohatých, ktorí nitkami poťahujú všetkých a nútia ich hrať svoju hru, zamestnávajú právnikov na to, aby nemuseli platiť dane využívajúc daňové raje, sú filantropi na úkor zbedačovania ďalších ľudí a využívajú to, že sa robí len to, čo oni povedia.

Servaz

mraz-obalkaVeľmi pekná je postava policajta Servaza. Skoro štyridsiatnik, rozvedený, ktorého pohltila robota. Nemá veľmi pekné spomienky na detstvo, jeho matku zavraždili a otec sa upil k smrti. Aj to bolo dôvodom, prečo sa dal k policajtom.

Nie veľmi naklonený súčasným moderným technológiám (ako sám vraví: „Dnes sa svet mení prirýchlo na jeden ľudský život“. Alebo pekná bola jeho myšlienka: „… moderné mestá s ich surreálnym osvetlením a permanentným hlukom berú obyvateľom spánok a nadránom ich menia na ospanlivé prízraky.“), zbožňujúci hudbu Gustava Mahlera a veľmi rád využívajúci latinské citáty. Neskláňa sa pred bohatstvom. Má ten správny policajný inštinkt, ktorému verí. Je ako buldog, ktorý sa zahryzne a nepustí. Je neúnavný, precízny. Pre jeho zástupcu je veľkým vzorom.

Má problémy so 17 ročnou dcérou. Zistí, že žena, ktorá sa mu pozdáva má známosť – ženu. A do toho mu začína náklonnosť prejavovať tehotná manželka jeho zástupcu. To všetko musí riešiť. Nie je žiadny hrdina, je mizerným strelcom, pištoľ zabúda v priehradke auta, neznáša šport, máva strach, často dostáva stavy úzkosti – ale má brilantné rozmýšľanie. Jeho najvyššieho predstaveného „pokladal za živý dôkaz toho, že imbecil sa môže vyšplhať vysoko, ak má nad sebou ďalších imbecilov“.

Niečo na záver

Určite odporúčam všetkým priaznivcom temného napätie a krimi. Výborné čítanie, rýchle, má spád. Plno krásnych postáv, s ich tajomstvami, ktoré si nesú so sebou. A aj ten, o ktorom si myslíte, že ho poznáte, má svoje prekvapivé tajomstvá.

Knihu som čítala v období, keď teploty vonku atakovali 40ku. A ten chlad začínajúcej zimy v Pyrenejách mi ich celkom pomohol prežiť. Spisovateľ totiž veľmi plasticky dokázal ten chlad opísať.

Kniha je VÝBORNÁ!