Mladá a predčasne vyspelá Janie pozná veľa druhov snov. Napríklad nepríjemné nočné mory, padacie sny, erotické či sny vytvorené zo spomienok. No v noci nesníva. Jediný spôsob ako to dokáže je jej vrodená schopnosť dostať sa ľuďom do snov. Schopnosť vlastne nie je ten správny výraz, prekliatie bude asi výstižnejšie. Ako dokáže relistická Lovkyňa snov uveriť nádeji, že nemusí skončiť ako stará panna? Dokáže prekonať svoj strach a dôverovať Cabelovi tak, ako svojej matke alkoholičke nikdy nebude?
Ako prvé na tejto knihe ma zaujal spôsob písania ktorý autorka použila. Keď nerátam, že bez peknej obálky by sa len ťažko dostala do mojej knižnice :D.
Príbeh je písaný z perspektívy tretej osoby s dostatočným nadhľadom a pritom nezanedbáva myšlienkové pochody jednotlivých postáv. Práve naopak! Písanie z pohľadu hlavného hrdinu môže obmedzovať celkový rozhľad v knihe a aj keď je z pohľadu viacerých aj tak nedokáže moc dobre opisovať pocity dvoch postáv v tom istom čase.
Napriek tomu toto nie je najzaujímavejšie na štýle Lisy McMann. Najviac ma príjemne prekvapilo, že po skutočne neforemnom členení na „kapitoly“ všetko ovplyvňuje čas. Každý odstavec má na začiatku dátum a čas. A text je … úsporný. Autorka neplytvá slovami. Po tom, čo som si zvykla na rýchle tempo plynutia deja, ma táto kniha uchvátila. Keby ste vynechali čo i len jednu stranu môžete sa stratiť v deji.
A čo sa týka snov – každý je jasne oddelený druhom písma. Medzi to sú niekdy vložené pocity Janie normálnym štýlom.
Kvôli Janynej tajnostkárskej povahe má jedinú kamarátku a to len preto že sa presťahovala do vedľajšieho vchodu. Napriek tomu sa z nich stanú najlepšie priateľky, aj keď toho nemajú veľa spoločného.
Zriedkavo spomínaná mama dokázala tiež obohatiť príbeh o scény na zamyslenie a ako každý rodič aj strápnenia. Možno trochu iným spôsobom ako zvyčajne, ale mňa to len utvrdzovalo v tom, aká je Janie silná osobnosť. Nefňuká. Nesťažuje si. Tvrdo pracuje. Má plány do budúcna. Nenecháva sa znechutiť neúspechom.
Možno si poviete, že čo je tak zlého na jej schopnosti? Ani mne by nepripadalo tak zlé vkrádať sa ľuďom do snov. Horšie sú vedľajšie následky. Janie totiž pri tom nespí. Vždy najprv príde o zrak. Potom začína strácať cit v končatinách. Niekdy sa z nepríjemného sna trasie aj niekoľko hodín. Je vychudnutá. Vďaka irónii osudu poriadne nespí. A pritom si dokáže zachovať nielen zdravý rozum, ale aj láskavú povahu.
Do pozornosti tiež dávam novelu k sérií lovkyňa snov ( v origináli Dream Catcher). Je totiž o mojom obľúbencovi – Cabelovi. Navyše vám nezabere vám veľa času.
Miestami dokonca vtipné či dojímavé. S Cabelom aj romantické. Sladké. Jednoducho tu nájdete od každého trochu. Primerane dlhé bez zbytočných prieťahov v deji. Nápaditá myšlienka, veľmi pekne spracovaná. Ja už netrpezlivo očakávam konečný tretí diel. Ten druhý s názov Zatmenie už samozrejme vyšiel.