Navždy – Maggie Stiefvaterová (Vlci z Mercy Falls 3)

Isabelin život bol dokonalý. Na škole patrila k elite. Mala milujúcich rodičov, jediného zbožňovaného brata, s ktorým sa často súrodenecky hádala. Teraz je jej brat mŕtvy.

Rodičia sa neustále hádajú. Najlepšia kamarátka je vlkodlak, takže po väčšinu roka behá po štyroch v lese. A chalan, do ktorého je nesmierne zaľúbená, je bývalý závislák a spevák slávnej skupiny Narkotika. 

Tretí diel tejto slavnej série Vlci z Mercy Falls nehovorí ani tak o láske Isabel a Colea, či Grace a Sama. Ide tu o samotnú podstatu toho, aké je to byť vlkodlakom. V knihe budete  loviť svoju večeru, zavýjať so svorkou, hľadať šaty pri nečakanej premene. Tretie pokračovanie s názvom Navždy odhaľuje príčiny aj následky vlkodlačieho génu. Alebo je to choroba? Čítajte sami a uvidíte 😉

Maggie Stiefvaterová má svoj unikátny spôsob písania, ostatne ako každý iný spisovateľ. Ten jej dotvárajú jej postavy – rozprávači. Každý z oboch dvojíc má vlastné časti. Niekedy sa striedajú po stranách, inokedy po pár odstavcoch. Samove časti sú osobité  jeho veľmi špecifickým spôsob myslenia. Za to zrejme môže výchova jeho kresťanských rodičov, ktorí sa ho nakoniec ako monštra snažili zabiť. Život s Beckom a ostatnými vlkmi je jeho jedinou skutočnou rodinou. A samozrejme obdobie, kedy žil bez mena, bez Grace, bez svojej ľudskosti vo vlčom kožuchu ako bezdomovec. V texte sú často vložené strofy básní či pár riadkov z piesne.

Láska – táto kniha je ňou naplnená po okraj, zastáva tu určite hlavnú úlohu. Rovnako tak dôležitá je tu ale aj veda. Cole má otca vedca. Nikdy nedokázal splniť jeho vysoké očakávania, no napriek tomu je Cole až prekvapivo múdry. Keď uvážim jeho začiatky, sebevražedné sklony, či túžby utiecť pred sebou samým, je to vlastne úžasné. Vďaka jeho vedomostiam a ochote skúšať rôzne prípravky na sebe dokážu zdanlivo nemožné. Čítala som už aj sériu, kde boli upíry upírmi kvôli nanitom v krvi. Všetko sa dalo vedecky odôvodniť. Preto bolo pekné zase naraziť na príbeh, kde sa dajú takéto veci logicky vysvetliť a porovnať ich.

V tomto diele sa tiež dozviete šokujúce odhalenia z Beckovho života. Bude to, akoby sa určitým spôsobom vrátil na scénu, no len v pozadí – ako neustále prítomné šumenie listov v lese, ako človek s vlastnými tajomstvami, ktoré ani po smrti nechce vyzradiť. Ako nejasná hmla, ktorej štruktúru cítite na jazyku, no keď sa po nej natiahnete, či poriadne zaostríte zrak – zmizne.

Dovoľte mi ešte upozorniť na fakt, že táto kniha (aspoň teda tá moja) má záložku! Pre niektorých možno bezvýznamné, no mňa potešilo, že si zo sebou nemusím ťahať neustále vypadávajúci papierik, ale strany zakladať peknou ružovou stužkou pevne pripevnenou k väzbe. Moje „zábudlivé ja“ skákalo nadšením.

Navždy je o tom, ako bizarný môže život byť. Ako ťažké je zostať s láskou ktorá, vás nemôže milovať. Hovorí, ako sa dá vyrovnať s premnožením vlkov, aj ako vlky zachrániť. No hlavne vás vytrhne zo všedného života, vezme vás na miesto, kde neexisuje nič než vône, zvuky, pocity. Je to svet bez myšlienok tvorený tými najjednoduchšími vecami, nad ktorými nepremýšľate. Tu môžete len konať bez zbytočnej tiaže spoločenských pravidiel či morálnych dilem.