Kedysi bol deň svätej Lucie jedným z najkrajších tradičných sviatkov pred samotnými Vianocami. Známe sú príslovia: Lucia z noci si upíja, ale dňu nepridá, alebo: Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. Poznáte aj vy nejaké?
Zvyky spojené s týmto dňom však začali už v 5. storočí a na začiatku s kresťanstvom nemali veľa spoločné. Lucia bola pôvodne dňom slnovratu, pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582 bol 13. december najkratší deň a najdlhšia noc v roku. Tento deň bol pohanským sviatkom, a aj preto mali zvyky na Luciu magický význam. U našich predkov bola Lucia naväčšia bosorka. Ľudia verili na strigy, len sa o nich nesmelo hovoriť. Strigy boli ženy, ktoré mali isté schopnosti, vedeli liečiť, predpovedať či dokonca urieknuť, a preto nebolo dobré si ich pohnevať.
Ľudové tradície
V novších kresťanských tradíciách sa sviatok Lucie oslavoval na každej dedine. V tento deň všetky dievčence z okolia chodili od domu k domu, zahalené v bielom plátne od hlavy po päty, s pomúčenou tvárou a vymetali z kútov zlo. Pomocou husacích bielych pierok a krídel vyháňali z príbytkov zlé sily.
Od Lucie do Vianoc predstavoval každý jeden deň jeden mesiac v nasledujúcom roku. Ľudia si starostlivo zapisovali do kalendára, aké bolo v ten deň počasie. Verili tomu, že podľa toho bude počasie v budúcom roku. Ak v tretí deň po Lucii pršalo alebo snežilo, marec mal byť daždivý. Ak napríklad v piaty deň svietilo slnko, máj nasledujúceho roka bude slnečný a teplý.
Na Luciu sa zásadne nikomu nič nedávalo ani nepožičiavalo. A to hlavne pokiaľ išlo o oheň. Doma sa nesmel k peci nikto cudzí ani len priblížiť. Naši predkovia totiž ohňu v tieto dni pripisovali veľký význam, keďže ich chránil pred tmou a zimou.
Ďalšie zvyky
V noci z 13. na 14. nechávali ľudia doma na stole chlieb s cesnakom a pohárom. Do oblokov sa dávali tekvice s vyrezanými otvormi pre nos a ústa a do nich vkladali sviečky.
Luciový trojnohý stolček musel byť zhotovený zo smrekového dreva bez použitia čo i len jedného klinca. Majstrovať sa musel začať na Luciu. Ten kto sa naň v kostole na Štedrý večer posadil, uvidel všetky strigy.
Dievčence zvykli variť halušky tak, že do nich poskrývali lístočky s menami chlapcov. Ktorá haluška ako prvá vyplávala, tak za toho sa mala potom dievka vydať. Inde si zasa dievčatá napísali na 12 lístočkov mená chlapcov, každý deň potom jeden lístok vzali z košíčka a spálili. Na Štedrý večer im zostal posledný s menom budúceho ženícha.
Na Luciu bolo prísne zakázané priasť. Predpokladá sa, že tam bola väzba na bohyňu Mokoš, ktorá je jediná potvrdená slovanská bohyňa. Mokoša poznala tajomstvo veštieb, bola to veľká bohyňa zeme a osudu, šťastia, nešťastia a úrody.
Príprava na Vianoce
Zvyky na Luciu sa spájali s prípravou na blížiace sa Vianoce – v rámci duchovna aj materiálna. To materiálno sa vtedy samoyrejme nespájalo s naháňaním za vianočnými darčekmi, s tlačenicami a nervozitou. Materiálno, to boli hlavne zabíjačky a príprava na to, aby si ľudia zabezpečili stravu na Vianoce a nastávajúcu zimu.
Prežite preto toto nastávajúce obdobie v kľude, pokoji a láske!
To vám želá celý tím Literama.sk