Kto je Matej Rumanovský a prečo píše

Je úplne fascinujúce sledovať, ako si dokážeme prispôsobovať náš životný príbeh podľa toho, čo práve prežívame. Prehrávame si život po scénach, či jednotlivých políčkach. Hľadáme vo svojej minulosti udalosti, skladáme ich do príbehu a pokúšame sa ich nejako spojiť. Hľadáme správne súvislosti, aby to nakoniec celé dávalo nejaký zmysel.

Príbeh spisovateľa

Matej Rumanovský (1994) si na svojom blogu kladie otázku „Prečo, ako, kedy a kde píšem?“. Poznáte to. Keď sa vás niekto opýta na niečo jednoduché a vy zrazu zistíte, že odpoveď vôbec nie je jednoduchá. Presne takto sa možno cítil jeden mladý autor, keď po vydaní svojej debutovej knihy dostal otázku: „A prečo vlastne píšete?“ Poďme to teraz zistiť.

Dovtedy jednoducho písal. Bolo to pre neho prirodzené ako dýchanie. Teraz však musel nájsť slová, ktoré by to vysvetlili iným. A tak sa pustil do pátrania vo vlastnej minulosti.

Detské začiatky

Všetko sa to začalo už niekedy v prvých rokoch základnej školy. V tom čase, ako sám vtipne tvrdí, už celkom slušne ovládal pero a dokázal napísať text, ktorý šlo aj prečítať – talent, ktorý mu časom, ako sám priznal, trochu ubudol. Jeho prvá literárna tvorba bola krátka kniha o červíkovi detektívovi menom Bogey, inšpirovaná jeho obľúbenou rozprávkou. Príbeh o bankových zlodejoch, ktorí skončili za mrežami, si sám ilustroval. Táto desaťstránková prvotina existovala len v jednom exemplári a odpočíva dodnes v nejakej krabici u jeho matky.

Časopisecká éra

Ďalšie školské roky priniesli zmenu smeru. Umelecká tvorba ustúpila do pozadia a mladý tvorca sa vrhol na vydávanie časopisu. Najskôr to bola one-man-show s komiksami a kultúrnymi prílohami. Neskôr sa k nemu pridali spolužiaci. Prelomovým momentom bolo objavenie farebnej tlačiarne u jedného z kamarátov. Náhle mohli vydávať farebný časopis vo vyšších nákladoch – dokonca v desiatkach kusov! Distribúciu zabezpečovali osobne, hádzaním do schránok spolužiakov.

Skateboard a prvé uznanie

Časom sa priority posunuli. Kolektív sa rozpadol, chlapci dospeli a zaujímali ich iné veci. Jeho novou vášňou sa stal skateboard. Niekoľko rokov sa tejto disciplíne venoval naplno, až sa dostal na vrchol – vyhral celoslovenské finále na bratislavskom Námestí slobody. Vtedy prvýkrát uvidel svoje meno vytlačené v časopise (ktorý sám nevyrobil).

Profesionálna dráha

Vysokoškolské roky priniesli príležitosti písať do rôznych školských publikácií. Keď začal zarábať vlastné peniaze, napadlo mu, že by za písanie mohol dostávať aj honoráre. Poslal články do redakcií a stal sa plateným žurnalistom. Kariéra ho potom zaviedla do agentúr, kde pracoval ako obsahový špecialista a neskôr ako „špecialista na marketing“.

Návrat k tvorbe

Reklamný biznis však nebol pre človeka s jeho túžbou a citom pre umeleckú tvorbu zlučiteľný. Postupne sa vrátil k pôvodnej tvorbe a redaktorstvu. Po skončení štúdií urobil radikálny krok a rozhodnutie – plne sa venovať literatúre. Publikoval niekoľko poviedok a pustil sa do rozsiahlejších projektov. Písanie ho tak pohltilo, že na čas prestal pracovať a odcestoval na tri mesiace do Indie. Po návrate našiel vo svojom notebooku začiatok toho, čo sa neskôr ukázalo byť jeho prvým románom.

Písanie ako životný štýl

Ako sám Matej hovorí, je ťažké definovať, kedy presne tvorí. Spravidla sadá k počítaču skoro ráno, ale v skutočnosti píše neustále – na prechádzach do zápisníka, do mobilu, na vytlačené rukopisy, dokonca na starom písacom stroji, ktorý si obstaral z nostalgie. Tvorí aj v polospánku a vo snoch, hoci na tieto nápady často zabúda.

Zapisovanie si nápadov má svoje výhody. Po mesiacoch či rokoch objavujete v starých poznámkach prepojenia medzi myšlienkami, ktoré môžu poskytnúť námet kľudne aj na novú knihu. Niekedy však poznámky nemusia znamenať vôbec nič… Ale tak to proste je, taký je osud tvorby Mateja Rumanovského, tvorby, ktorá ho sprevádza od detstva až dodnes.