Krvavé jahody

Krvavé jahody

Kto to je Věra Sosnarová…?

Z útržku dokumentu, ktorý som videl v televízii a naozaj ma dostal, som si zaobstaral knihu.  V dokumente pani v rokoch, teraz len babička a to že kniha vyšla v rôznych reedíciách asi o niečom svedčí.

Vtedy rodená „brňačka“ vie, že má mamu z Ruska a netuší, že na konci vojny dostihnú ju, jej mamu a sestru Stalinistické represálie. Jej matka je po príchode oslobodeneckých ruských vojsk obvinená z kolaborácie. Ani by sa nedostali do väzania, nebyť „dobrých“ udavačských spoluobčanov, ktorí povedali že je z Ruska. Ruskí vojaci ju vyhlásili za kolaborantku a to aj jej deti, vrátane Věry.

Autor na základe jej výpovede popisuje hroznú cestu do Gulagu, znásilňovanie ruskými vojakmi, činy sadistického veliteľa a aj vraždy v Gulagu, ktoré si veľmi nezadajú s tými v táboroch smrti počas 2.svetovej vojny.

Je to poctivá a autentická kniha, ktorá vás dostane na kolená a prežívate s hrdinkou jej dvadsaťročné trápenie. Kniha nie je rozsiahla do počtu strán, ale aj na tých 210 stranách je toho popísané viac než dosť, aby ste si urobili obraz o tom čo sa dialo na Sibíri v ženskom trestaneckom tábore.

A krvavé jahody…? Áno. Sú tam rozobraté. A keď budete čítať kapitolu, prečo sú krvavé a od koho, nebude vám všetko jedno. Jedno však majú knihy podobného razenia, kde sú osobné výpovede svedkov, určite spoločné. A to….aby sa nezabudlo. Koľko bolo Čechoslovákov v tých to táboroch. To snáď nikto nevie. Ale vážim si jej spoveď, na ktorú sa musela odhodlať a dostať ju zo seba von. Preživších z Gulagov je málo a tí čo zostali, si zaslúžia úctu a uznanie za odvahu. Aj keď zadosťučinenie sa nie vždy dostavilo.

Titul odporúčam do vašich knižníc, lebo má čo povedať ďalším generáciám.

Krvavé jahody Book Cover Krvavé jahody
Jiří S. Kupka
Biografie
Citadela
2017/03
140×210
210
https://www.literama.sk/sk/knihy/294062/krvave-jahody-jiri-s-kupka

O žene, ktorá prežila gulag

Neuveriteľný ale skutočný príbeh Věry Sosnarovej, ktorú v štrnástich rokoch deportovali so svojou matkou - petrohradskou emigrantkou Ljubou Mělkinovou a deväťročnou sestrou Naďou do gulagu...