Jedna sekunda dokáže zmeniť celý život. Hadley zmenili život 4 minúty. Ale ako sama povedala, mohli byť len tri alebo dve. Nestačilo by nezabudnúť knihu, nezapatrošiť nabíjačku ani doplniť papier do tlačiarne. Osud by si aj tak našiel spôsob ako zariadiť aby zmeškala lietadlo a mohla tak stretnúť lásku svojho života.
Prvé čo si na tomto neobyčajnom príbehu všimnete je jeho jedinečný štýl. Už od začiatku tu nájdete zložité a bohato rozvité súvetia, kopu umeleckých prostriedkov, krátke realistické opisy, strhujúce pocity aj svižný dej. Dokonca aj jedna bloggerka ktorej neprišla kniha moc zaujímavá napísala že už len kvôli tomu štýlu ju dočítala do konca.
Tí čo čítali moje minulé recenzie vedia že „realistickú fikciu“ čiže knihu bez štipky nadprirodzeného nečítam moc často. Tento typ si však vždy starostlivo vyberám a preto sú to väčšinou špičky vo svojom žánre. Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad k nim určite patrí a vďaka takým ako ona si začínam tento žáner obľubovať a nachádzať tu isté spoločné znaky …
- Hlavný hrdina nie je perfektný (skoro pravý opak paranormálnych romancí) a práve tie drobné nedokonalosti hlavná hrdinka žerie.
- Najväčšie problémy hrdinky nie sú záchrana sveta. Jej najväčším problémom sú … ak by som chcela byť kritická, povedala by som banality. Pravda je však taká že bežnú babu akou som aj ja trápia práve hádky s priateľmi, otravný súrodenci alebo nechápavý rodičia … U Hadley sa stretávame s rozvodom. Na začiatku je rozhodnutá odstrihnúť svojho otca od seba tak ako ju podľa nej opustil on. Avšak vďaka Oliverovi získa aj druhý pohľad na vec.
- Prvé stretnutie bolo … no, povedzme že keď má kniha v názve na prvý pohľad očakávali by ste (čo ja som prekvapivo nerobila) že sa do seba zabuchnú od prvej chvíle. To by však nebola RF a tak si povedala proste že to je fešák, srdce jej poskočilo ale nemala potrebu hádzať sa mu okolo krku. Pri čítaní som však netúžila po takejto sladkej a v tomto prípade neprirodzenej reakcii.
Hadley, hlavná hrdinka s originálnym menom, bola ako postava skvele vykreslená. Zo začiatku sa cítila zranená, na všetko prskala(nechápal tu typický teenagerský sarkazmus), hodinové čakanie v tesnej odletovej hale tiež nepomáhalo. Postupom času však objavujeme okrem citlivej stránky aj vnútorný oheň, odvahu a impulzívnosť v tom najlepšom zmysle slova.
Jej klaustrofóbia bola nesmierne zaujímavým prvkom. Keďže ňou sama netrpím neviem posúdiť ako moc realistické to bolo ale mne to pripadalo dosť vierohodné.
Viem však posúdiť ako dobre bol opísaný let. Už som letela, dokonca presne do Londýna ako Hadley, a musím povedať že to bolo úžasné a pre tých čo lietadlom neboli to dostatočne priblíži aké to je. Musím však povedať že hlavná hrdinka to trochu skreslila keďže lietadlo nie je práve najpriestornejší dopravný prostriedok :D.
Najzvláštnejšie pre mňa bolo že som uprostred čítania zrazu zistila že kniha je písaná v 3. osobe a pritom som úplne priľnula k emóciam hrdinky!! Autorka má očividne talent!
Hlavný hrdina, Oliver, patril k tým typom chalana do ktorého je ľahké sa zaľúbiť. Mne neprišiel tak úžasný ako niektorý iný knižný hrdinovia ale to je len môj osobný pocit, objektívne určite patrí medzi klasických knižných hrdinov (alias, v reálnom svete je tak úžasný len málokto).
Musím tiež pochváliť preklad. Niektorý výrazy boli nepochybne zložité a rozdieli medzi americkou a normálnou angličtinou sa niekdy nedali preložiť úplne najlepšie no o to lepšie vidieť ako si na tom dali záležať.
Na margot štýlu tiež musím dodať dve veci. Často keď je príbeh napínavý alebo nudný vyhľadávam v texte podvedome priamu reč – posunutie v deji. Tu sa mi to však stalo len pár ráz a kvôli nedočkavosti. Inak mi tie desiatky strán bez rozhovorov vôbec neprekážali keďže práve tie boli tou dejovou časťou.
Tá druhá vec patrí k tým netradičným veciam s ktorými som sa stretla … povedzme že raz a aj to sa s tým nedá porovnávať. Celá knihy, všetkých 207 strán sa odohráva v rozpätí zhruba 24 hodín. Čas je však tajomná veličina a niekedy sa môže zdať aj sekunda ako večnosť … Drobné úlomky retrospektívy však pomohli objasniť niektoré veci aby sa čitateľ v deji nestrácal.
Romantika – ťažko povedať ako veľa jej tu bolo. Stále bolo jasné že Oliverovi a Hadley je spolu super, navzájom sa doberali a zverovali si tajomstvá (teda skôr Hadley, Oliver z dôvodom ktoré pochopíte taký zdielny nebol). Keď sa však pobozkali … bolo to … ani neviem ako to opísať!! Bolo to úžasné, prekrásne, sladké … úplne ako lietanie!!! 😀 A po druhý raz to bolo rovnaké. Nečakané, nové – povedala by som že doslovný preklad mind-blowing sedí (mind-myseľ, blowing – odfúknuť).
Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad mala ten typ názvu ktorý nájdete v knihe. V tomto prípade to bolo na konci ale s hrdosťou môžem povedať že som to vlastne tušila! Pokiaľ chcete tak vám dám radu: je to odpoveď na otázku. Či už je pravdivá … kto vie?! 😀
Na konci, po tom ako si Hadley uvedomila určité veci, dospela, som mala blízko k slzám. Musím priznať že to bol veľkolepý záver, jednoduchý a pritom ťažko zabudnuteľný.
Charlotte, Hadleyna „macocha“, sa ukázala ako super žena a jej láska k jej otcovi bola takmer hmatateľná. Violet, ďalšia družička bola tiež skvelá.
Hadleyna matka na druhú stranu ma niekdy vytáčala do nepríčetnosti! Vraj láska je nelogická! Ako, okej, prečo nie ale do kelu keď už niekoho miluješ tak prečo si ho nevziať keď ta ten človek už požiadal o ruku. 3! Krát! Na konci však aj ona myslím dostala svoj happy end a urobila to čo mala už dávno takže som nakoniec spokojná.
Na tejto postave bolo tiež iritujúce aj to čo spravila po rozchode. Bolo to nedospelé a áno, štvalo ma to :D. Bol to však ten typ hnevu ktorý sa v knihe tak trochu očakáva. Namiesto na zloduchov však tento aspekt zabezpičla, aspoň pre mňa, ona.
Slovom – knihu doporučujem!
