Prečo je 17. jún dôležitým dňom pre našu planétu
Vedeli ste, že každý rok 17. júna si pripomíname Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha? Tento deň vyhlásila OSN v roku 1994 a nie je to len ďalší „svetový deň“ v kalendári. Je to výzva na zamyslenie nad jedným z najvážnejších environmentálnych problémov našej doby. Predstavte si energiu potrebnú na napájanie celej ľudskej civilizácie. Presne takéto množstvo energie sme za 20 rokov „uvoľnili“ do atmosféry výrubom tropických pralesov. Výsledok? Planéta sa otepľuje rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Prečo je dezertifikácia možno najnebezpečnejším environmentálnym problémom, o ktorom sa príliš nehovorí?
Púšť väčšia než časť Slovenska za jeden rok
Predstavte si, že by za rok zmizla veľká časť Slovenska a na jeho mieste by vznikla púšť. Presne to sa deje každoročne na našej planéte – púšte sa rozširujú rýchlosťou približne 60 tisíc kilometrov štvorcových ročne. Samotná Sahara, najväčšia púšť sveta, každý rok „zje“ územie v priemere približne 3600 km štvorcových. Štúdie ukazujú, že Sahara sa rozšírila o 10% od roku 1920 (Nsf, Yale e360), čo je asi 360 tis. km² za 100 rokov, teda približne 3600 km² ročne.
Čo je na tom najhoršie? Strácame poľnohospodársku pôdu – pasienky, polia a lesy sa menia na neúrodné púšte. Za posledných 40 rokov sme prišli o tretinu ornej pôdy na Zemi. A pritom nás bude čoskoro 10 miliárd a všetci potrebujeme jesť.
Kto za to môže?
Príčiny dezertifikácie sú dvojaké. Na jednej strane sú to prirodzené procesy – zmeny klímy, ktoré prebiehali vždy. Veď ešte pred 10 tisíc rokmi tu bola doba ľadová a ľadovec siahał až po Vysoké Tatry.
Ale hlavným „vinníkom“ je dnes človek. Naše aktivity významne urýchľujú rozširovanie púští:
- Výrub dažďových pralesov je možno najvážnejší problém. Ročne sa vyrúbe viac ako 100 tisíc kilometrov štvorcových tropických pralesov – to je dvojnásobok rozlohy Slovenska! Pralesy sú pritom „klimatizáciou“ planéty – vyparujú obrovské množstvo vody a udržiavajú stabilnú teplotu.
- Nesprávne obrábanie pôdy v suchých oblastiach vedie k erózii. Spomínate si na máj 2020, keď sa na Slovensku objavil saharský piesok na autách? To bol dôkaz toho, ako silný vietor dokáže odniesť pôdu z púští až k nám.
- Nadmerné spásanie dobytka v Afrike a Ázii ničí riedku vegetáciu a porušuje povrch pôdy, čo ju robí ešte náchylnejšiu na eróziu.
Energetická bilancia našej planéty
Tu prichádza fascinujúca veda. Vedeli ste, že vyparovanie vody je energeticky najnáročnejší proces na Zemi? Energia potrebná na vyparenie len jedného milimetra vody z jedného štvorcového metra za deň môže byť ekvivalentom nepretržitého svietenia žiarovky 24 hodín.
Keď vyrúbeme dažďový prales alebo keď sa pôda zmení na púšť, zrazu sa nevyparuje toľko vody. Kam sa podeje energia, ktorá sa predtým spotrebovala na výpar? Ohrieva atmosféru! A tak sa planéta otepľuje.
Za posledných 20 rokov sa plocha dažďových pralesov zmenšila o milión kilometrov štvorcových. Energia, ktorá sa kvôli tomu nespotrebovala na výpar, je porovnateľná s celkovou ročnou spotrebou energie celej ľudskej civilizácie. To je neuveriteľné číslo!
Čo sa deje na Slovensku?
Možno si myslíte, že dezertifikácia je problém len tropických krajín. Nie je! Aj na Slovensku sa za posledné storočie priemerná teplota zvýšila o viac ako 1°C. Síce sa zvýšil úhrn zrážok o 10%, ale na juhu krajiny sa znižuje odtok vody.
Problémom je aj naša stavebná činnosť. Približne 5% územia Slovenska už pokrývajú nepriepustné povrchy – budovy, cesty, parkoviská. Z týchto plôch sa voda nevyparuje, takže slnečná energia namiesto chladenia prostredníctvom výparu ohrieva okolie.
Čo môžeme robiť?
Riešenie nie je jednoduché, ale určite existuje. Na globálnej úrovni musíme:
- Zastaviť masívny výrub tropických pralesov
- Zlepšiť poľnohospodárske praktiky v suchých oblastiach
- Regulovať spásanie dobytka
Na Slovensku potrebujeme budovať veľké vodné nádrže na zadržiavanie vody, podporovať umelú infiltráciu vody do podzemných zdrojov. Dôležité zostáva minimalizovať výstavbu na úrodnej pôde a zlepšovať vodivosť poľnohospodárskych pôd.
Prečo by nás to malo zaujímať?
Dezertifikácia nie je len environmentálny problém. Je to aj problém bezpečnostný a sociálny. Keď ľudia v Afrike a Ázii prídú o pôdu a vodu, musia sa presťahovať. To vytvára migračné tlaky smerujúce aj do Európy.
Navyše, do roku 2050 nás na Zemi bude 10 miliárd. Ak budeme pokračovať v súčasnom tempe strácania poľnohospodárskej pôdy, jednoducho nebude z čoho nakŕmiť všetkých ľudí.
Knihy
Tipy na knihy o klíme, ekológii a životnom prostredí:
- Veľká kniha o klíme (2023/03 • Greta Thunberg • IKAR)
- Ako sa vyhnúť klimatickej katastrofe, (2021/07 • Bill Gates • IKAR)
- Neobývateľná Zem
Záverom – dezertifikácia je energetický problém globálneho rozsahu
Dezertifikácia nie je len o strate pôdy, ale predovšetkým o narušení energetickej bilancie planéty. Keď sa vyrúbe dažďový prales alebo keď sa pôda zmení na púšť, energia, ktorá sa predtým spotrebovala na vyparovanie vody, sa teraz používa na ohrevanie atmosféry (na Slovensku teplota vzrástla o 1°C za storočie).
Za 20 rokov (1990-2010) sa vyrúbalo 1 milión km² dažďových pralesov, čo predstavuje úsporu energie na výpar v hodnote 9,6 TW ročne – to je rádovo porovnateľné s celkovou ročnou spotrebou energie celej ľudskej civilizácie (15 TW).
Svetový deň boja proti dezertifikácii nie je len symbolický dátum. Je to pripomienka, že potrebujeme konať teraz. Každý meter štvorcový púšte, ktorý vznikne dnes, môže zostať púšťou stáročia. Ale každý meter štvorcový, ktorý uchránime, môže kŕmiť ľudí generácie.
Dezertifikácia je možno menej mediálne atraktívna ako iné environmentálne témy, ale jej dopad na našu budúcnosť je obrovský.
Je čas vziať tento problém vážne – kým nie je neskoro.
