Lauren Oliver – Delirium (Delirium 1)

Na Leninom svete nie je nič nadprirodzené. Chodí do školy. Má najlepšiu kamarátku. Ani to, že býva s tetou, pretože jej rodičia umreli, nie je nič výnimočné. Potom je tu však Láska. Presnejšie Amor Deliria Nervosa. Ľudia v tejto knihe, tejto budúcnosti, zvrátene považujú lásku a vlastne všetky emócie za chorobu.

Preto všetci jej obyvatelia po dosiahnutí 18 roku podstúpia procedúru, kde im to všetko bude odobraté. Magdaléne alias Lene zostáva už len 95 dní. Teší sa? Samozrejme! Konečne bude oslobodená od bolesti ktorá zostala po nevyliečiteľne „chorej“ matke. To si aspoň myslela. Do dňa keď stretla Alexa.

Osobne je pre mňa táto kniha veľmi unikátna. Myslím tím že sa k nej viažu spomienky, obrazy, vône aj zvuky tak ako k máloktorým knihám. Musím priznať hneď spočiatku že som ju čítala v originále a už to je nejaký ten piatok. Napriek tomu mi stačilo málo na oživenie svojej skoro-na-nič pamäti. Príbeh ako je tento sa totiž ťažko zabúda.

V pár iných kritizujúcejších recenziách som čítala dve veci, ktoré sa pokúsim vyvrátiť. Tou prvou je, že autorka zanedbávala vedľajšie postavy. Nepravda je to nielen preto, že ak chcete ešte bližšie spoznať niajkú vedľajšiu postavu, stačí si prečítať jej vlastnú knihu. (Konkrétne vyšla novela Hana, chystá sa Raven a Annabel.) Ale aj preto, že ostatných postáv tam nebolo toľko a neboli tak dôležité, aby ich opisovala dlhšie než to urobila. Osobne som napríklad vôbec netúžila spoznať Leninho prideleného chalana. Teta Carol s jej sesternicami tam boli už od začiatku a počas celej knihy. Dopĺňali pre Lenu všedné večery a celkovo obohacovali príbeh o tie drobné detailíky odlišujúce dobrú knihu od veľdiela.

Ďalej je tu problém s dlhými opismi. Ja ho teda mám. Aspoň väčšinou. Tu som si ich dokázala užívať čo je pri anglickej verzii nesmierna rarita. A ak vás aj tak nebavia – preskočte ich. Ten zbytok vám určite bude stáť za to.

Alex je úžasný. Nebudem ho opisovať v jeho okúzľujúcej zložitosti aby ste si ho mohli rovnako ako ja vychutnať plnými dúškami na stranách Delíria. Prvé čítanie má vždy svoje nezameniteľné čaro.

Na pôvodnej obálke (obrázok dole) ktorá sa mi páči o niečo viac než naša slovenská  – je zo zadu jeden citát alias officiálna americká anotácia.

Mňa veľmi oslovil a preto vám sem dám svoj amatérsky preklad, pre tých čo si nedokážu preložiť pôsobivejšiu anglickú verziu z obrázka =) :

 

Povedali nám že liek na lásku

ma urobí šťastnou a v bezpečí

navždy.

Vždy som im verila.

Až do teraz.

Teraz sa všetko zmenilo.

Teraz by som bola radšej nakazená

láskou na najkratší

zlomok sekundy než

žiť stovky rokov

dusená lžou.

Po prečítaní tejto knihy ma ten úryvok chytil za srdce podobne ako táto kniha.

S hlavnou hrdinkou mali iný recenzenti spočiatku problém. Keďže sama som skôr Lena-zo-začiatku, uzavretejšia a málo urozprávaná, pre mňa to problém nepredstavovalo. Dosť som sa s ňou zžívala aj keď objavovala svoju nespútanejšiu stránku. Navyše každý má svoje vnútorné neistoty. Kto môže viniť Lenu za to, že je človek?

Vzťah hlavných hrdinov sa vyvíjal prekvapivo uspokojivým tempom. Autorka má nadanie na správne načasovanie takže Alex sa objavuje dosť skoro, ale až postupne spoznávame, čo je vlastne zač. Je tam napätie, no nie prehnané. Je tam srdcervúca scéna kde ich vzťah prežíva kolosálnu kolíziu svetov. Aj ach-tak-neuveriteľne-prekrásne uzmierovanie.

Pútavý dej dokáže očariť aj svojou nepopierateľnou hĺbkou. Hlavne Alex dokáže byť dosť zamyslený nad filozofickými vecami, aj keď v inom zmysle ako „rozmýšľanie o nesmrteľnosti chrústa“.

Tak ako je Delirium, so všetkými jeho unikátnymi opismi a prepracovaným svetom jednoducho nadpozemské, tak je druhý diel sklamaním. Ok, ok. Nečítala som ho, to priznávam. Mám doma originálnu verziu, ale vďaka svojej blbej či možno skôr spásnej zvedavosti ma ani nenapadlo ho prečítať. Prečo? Lebo po plnom pochopení náhodne prečítaných záverečných slov (ak ich chcete v českej verzii len mi o ne napíšte na mail) som zistila že mám dosť kníh na prečítanie, aby som nemusela čítať nepochybne iritujúce znovu zamilovávanie Leny do niekoho iného ako Alexa! Nestálo mi to za to. Do tretieho dielu sa však s chuťou pustím … hneď ako na budúci rok vyjde. Som si istá, že o nič tak hrozné neprídem a samotné Delirium dokáže spraviť celú sériu aj s druhým dielom výnimočnú. Stručne a jasne – knihu vrelo odporúčam.