Areston

Jozef Pecnovský: Areston

K zemi sa pravidelne raz za 8 rokov vracalo záhadné umelo vytvorené teleso – guľa s prstencom na ktorej póloch vyrastali vysoké hroty – akési ihly. Ľudia zistili, že sa jedná o duté teleso, ktoré rozdeľovali poschodia a na jednotlivých poschodiach boli chodby a rôzne veľké miestnosti. Teleso bolo samo o sebe sebestačné čo sa týka vody, vzduchu, gravitácie a teploty. Zistila to výprava, ktorá sa do telesa dostala a absolvovala s ním 8 ročnú cestu. Jedinou chybou bolo, že kto sa dostal dnu, už sa von nedostal a z telesa sa nedalo vidieť, kade vlastne letí.

Stali sa väzňami gule, ktorú pomenovali Areston – a začali ho využívať ako väzenie. Odsúdenci z neho totiž nemali ako uniknúť. Hlavná postava knihy, Jan Terstegen, dostal po zinscenovanom procese dva cykly na Arestone, 16 rokov ani nevedel za čo. Začal sa teda na tento nedobrovoľný pobyt pripravovať. Zháňal informácie, ľudí ktorí prežili Areston a potom začal cvičiť. Pobytu v tomto technicky dokonalom telese sa totiž nijako nedalo vyhnúť. V deň jeho nástupu zažil obrovské poníženie a šok, ktorý mu tak ako všetkým tisícom väzňov, ktorých dopravovali k telesu, pomáhali prežiť. Všetkých nahých, zbavených akéhokoľvek ochlpenia a vlasov cez tunel vhodili do Arestonu. Boli bažantmi, holátkami. Privítalo ich nepriateľské prostredie plné čudných indivíduí, mocenských bojov a spoločenských poriadkov, kde život nemal absolútne žiadnu cenu. Nahí, v cudzom prostredí nevedeli kde budú bývať, čo budú jesť, čo si oblečú.

Ianovi sa hneď na začiatku podarilo zabiť človeka (to tu nie je nič, čo by ľudí vzrušovalo) a tým si spravil meno a jeho prezývka, Sršeň, niečo znamenala. Chytro zistil, ako to na Arestone chodí, stal sa otrokom, aby prežil. Zisťuje, že každé poschodie má svojho mentora a vládcu, medzi poschodiami vládne čulý obchodný ruch, poznáva ľudí a zvyky a sám sebe dá sľub, že raz sa stane vládcom Arestonu. Jeho meno získava na vážnosti, stane sa členom tajného spolku, zažije dobré časy, aj padne na úplné dno a zisťuje, ako vlastne funguje život vo väzení, odkiaľ sa berie voda, potrava (inak to je veľmi zaujímavé). Guľa v ktorej letia je celkovo veľmi zvláštna a záhadná, plná technických vymožeností, ktoré sú až na prahu zázrakov. Pohybujú sa v nej po točitom schodisku, hoci vedia že tam musí byť aj výťah, ale nevedia sa do neho dostať. Zo stien sa vysúva a opäť zasúva nábytok, nikde nevidno žiadne spoje na materiáli a veľa iných zaujímavých technických vymožeností.

Do väzenia príde so zvláštnym darom, ktorý nevie ako získal. Vie totiž naspamäť od sova do slova celé knihy. Neskôr to využije a začne obchodovať s knihami. Lenže dostane sa do rozporu s náboženskými fanatikmi, ktorý ho chcú upáliť na jeho knihách. A vtedy ani nevie ako sa ocitne vo výťahu, ktorý ho vyvezie do jednej z ihiel, ktoré sú na póloch gule. Ihly sú z priehľadného materiálu a Ian s úžasom po prvýkrát vidí obrovský vesmír, ktorým Areston letí a ten vesmír vôbec nepoznáva. Tu sa končí prvá, zaujímavá kniha.

Námet je výborný, myšlienka originálna, príbeh je plný naozaj rôznorodých postáv. Milovníci sci-fi určite ocenia technické vymoženosti Arestonu, ktoré sú v rozpore s tým, na akú úroveň sa dostali ľudia v ňom. Trošku mi vadilo to, že prevažuje opis života nedobrovoľných obyvateľov gule, nad tým technickým, čo ja mám práve na sci-fi rada.

Celkom zaujímavé sci-i, ktoré bude mať ešte dve pokračovania. Čakám teda na pokračovanie a určite odporúčam prečítať.

Areston Book Cover Areston
Josef Pecinovský
Sci-fi
Epocha
2016/05
115×180 mm
336
http://www.literama.sk/sk/knihy/269732/areston-josef-pecinovsky

Jednou za osm let se k Zemi přiblíží Areston – podivuhodné umělé těleso o průměru jednoho kilometru s podmínkami vhodnými pro život člověka. Ovšem objekt se nestal předmětem vědeckého bádání, ani výzvou dobrodruhům. Stal se nejtvrdším vězením sluneční soustavy.