„Pod ledovým krunýřem Jupiterova měsíce Europy se rozprostírá tajuplný oceán…“
Přístav u řeky Styx (Pavel Fritz), Vydavateľstvo Straky na vrbě 2015/11
(Recenzia obsahuje spoilery!)
Spisovateľovi sa podarilo napísať príbeh s unikátnou myšlienkou, zápletkou – ale hlavne prostredím, kde ho zasadil. To sa mi na knihe páčilo najviac. Predstavte si nad sebou niekoľko kilometrov ľadu a pod ním čierny oceán, kde nikdy neprenikne ani malinký lúč svetla a to všetko na Europe – jednom z mesiacov nehostinného Jupitera. Európu chránia ešte neuveriteľné búrky radiačného žiarenia, ktoré zabíjajú. Ale ľudia si zmyslia robiť výskum práve v tom tom čiernom oceáne. Vyvŕtajú v ľade 4 km dlhý tunel a na jeho spodnej strane prilepia k nemu vedeckú základňu. Malinké bunky zvrchu tlačí ľad, pod nimi je 10 kilometrov čiernej vody. Celé toto prostredie pôsobí klaustrofóbicky a nepriateľsky.
Všetko ľudské je ničím oproti obrovským tmavým priestorom, ktoré skrývajú čosi nevídané – cudzí život. Biele, slepé organizmy podobajúce sa na pavúky. Je to tajomstvo, ktoré majú prísť preskúmať 3 vedci, ktorých posielajú zo Zeme. Keneth je biológ – oceanológ, Thomas mikrobiológ a Debora je tiež biologička. Prilieta s nimi aj doktorka a kňaz, čomu sa všetci čudujú. Ale bola to podmienka zo Zeme. Ak chceli dostať peniaze na výskum, museli ustúpiť cirkvi a zobrať ho.
Pristávajú na Ganymeduovi, ďalšom z mesiacov Jupitera, kde je základňa. A pripravujú sa na presun na Európu. Na základni sú okrem vedeckých pracovníkov aj vojaci. Nemajú sa veľmi v láske. Intrigujú proti sebe, situácia s vyhrocuje a hrozí otvorený konflikt. V tomto odlieta malá skupinka na svoju misiu aj s informáciami o nájdenom živote. Nevedia sa dočkať, kedy tie organizmy začnú skúmať. Keď prídu na stanicu pod ľad zisťujú, že sa tu nachádzajú ešte aj iné organizmy veľkých rozmerov. Nevedia však z čoho žijú. Sú tu aj rybky. Malé, biele a slepé, ktoré plávajú jedným smerom. Obrovské pavúky a ďalšie živočíchy, ktoré nazvú nohatky sa začnú priliepať na ich základňu. Odoberajú z nich vzorky a zisťujú neuveriteľné veci, ktoré prevrátia všetky vedomosti, ktoré majú zo Zeme.
To však ešte nevedia, že ich navštívi niečo obrovské, zlovestné a zlé. Kňaz, ktorý prišiel s nimi zo Zeme sa stále modlí a vraví, že prišli do pekla a je tu obrovské Zlo. Ostatní zaslepení objavmi ho nepočúvajú. Pokiaľ ich nenavštívi obrovský netvor podobný chobotnici, ktorý napadne stanicu a poškodí ju. Pôsobí na ich mozog infrazvukom a oni strácajú nad sebou kontrolu. Potom ustúpi opäť do čiernych hlbín.
A tým sa skončí pokojný vedecký výskum a začína sa boj o holý život. Aj na základni na Ganymedovi dochádza k otvorenému konfliktu. Malá skupinka vedcov pod ľadom Európy zisťuje, že ich klamú. Nepriateľské organizmy ich nakazia, ľudia zomierajú za krutých podmienok. Cestu k záchrane im odrežú ich vlastný a tak bez zásobovania potravinami a vzduchom sú odsúdení k smrti. Smrť však ako zisťujú, nie je konečným stavom. Vedia však tiež, že existuje ešte jeden tunel, ktorý bol vyvŕtaný ako prvý. Musia sa k nemu dostať. Ale to musia do nepriateľských čiernych vôd. Poslední štyria sa na to dajú.
Výsledok ich zúfalého konania si už prečítajte sami. Určite ju odporúčam. Je to sci-fi s prvkami hororu. I keď musím priznať, že mi tam veľmi nezapasovali tie náboženské pasáže a to, že cirkev tvrdila, že pod ľadom je uväznený diabol. To mi vadilo. Aj ten koniec mohol byť vzhľadom k predchádzajúcemu deju iný. Dalo by sa povedať, že v nej ani nebol nejaká výrazná hlavná postava. Bolo ich tam totiž viac, snáď Keneth trochu viac vynikal. Ten skončil tak veľmi zvláštne. Páčila sa mi postava Diega, pilota, ktorý bol pri vedcoch ako podporný personál. Hulvát a nevychovanec, ale vo svojej podstate obetavý a citlivý človek. Celkovo boli hlavné postavy pekne vykreslené. Kniha sa mi čítala veľmi, veľmi dobre. Opisy prostredia boli naozaj excelentné, pútavé a plastické. Dej sa neustále vyvíjal a posúval smermi, ktoré som nečakala. Bol dynamický, nebolo tam ani trošku miesta, kde by zvoľnil. Zápletky boli originálne a veľmi dobre zvládnuté.
Knika Přístav u řeky Styx je výborná.
