Humorný. Dojemný. Dobrodružný. Poučný. Úžasný príbeh o neobyčajnom pute…
Tom Michell: Môj priateľ tučniak, EAN: 9788081113130, Vydavateľstvo NOXI 2016/03
(Recenzia obsahuje spoilery)
V prvom rade treba povedať, že knihaasi nebude zaujímavá pre široký okruh čitateľov a tých, čo majú radi ľahší žáner literatúry. Príbeh v nej má totiž celkom zaujímavé posolstvo a keďže je zasadený do konkrétnej krajiny v konkrétnom čase a skutočne sa stal, tak niekedy až dokumentárne zaznamenáva dianie v nej. Aj štýl písania zvolil spisovateľ skorej opisný. V knihe je málo dialógov a tri štvrtine z nej je písané spôsobom rozprávača, ktorý podáva dej.
Ale celkovo myšlienky v nej sú hlboko ľudské a mi zažívame príbeh mladého Angličana, ktorý sa vybral do Južnej Ameriky učiť angličtinu a poznávať novú krajinu a ľudí. Učí na chlapčenskej škole – ale tá je len kulisou pre príbeh.
Pri svojich prvých potulkách krajinou objaví v Uruguaji na pláži stovky mŕtvych tučniakov. Zabila ich ropná škvrna. Medzi nimi však zbadá pohyb. Jeden z nich žije. Nedá mu to a vezme ho k sebe na byt, aby ho očistil a pustil opäť do mora. A to mu už navždy zmení život. Zachránený tučniak po počiatočnom odpore sa nechce od neho ani pohnúť a tak ho musí prepašovať cez colnicu. Podarí sa mu to a on zrazu začne objavovať svet tučniakov a ich život. Začne o nich viac študovať. Tučniak v škole medzi chlapcami spôsobí veľké nadšenie.
Juan Salvador, ako ho začal volať, si získa srdcia všetkých. A nielen to, dokáže v ľuďoch otvárať ich dobré vlastnosti a veľakrát práve vďaka nemu sa stanú veci, ktoré im zmenia život. Nechýbajú humorné situácie, ani milé trapasy. Tučniak sa medzi ľuďmi cíti veľmi dobre. Tom ho však chce vrátiť späť k tučniakom a tak hľadá miesto, kde by ho vypustil. Cestuje po pobrežiach a hľadá kolónie. Stretáva sa pritom s ľuďmi, ktorí žijú v obrovskej chudobe, ale podelia sa s ním aj o to málo, čo majú. Poznáva krajinu zmietajúcu sa v politických nepokojoch, zažije vojenský prevrat, vládu Peróna aj neschopnosť vlády jeho manželky. Na vlastné oči vidí, ako obrovská devalvácia meny robí z výplaty pre domácich bezcennú vec. Mena závratne stráca hodnotu z rána do večera.
Ale spoznáva aj nádhernú krajinu a čistý vzduch Ánd (a preto je tu aj veľa hvezdární), kde hviezdami pokrytá obloha vyráža dych a slnko ide pospiatky (na južnej pologuli totiž slnko ide v protismere hodinových ručičiek), ale aj to ako skoro zamrzol, keď ho okradli a on sa v noci vydal pešo na cestu, lebo noci po teplom dni bývajú kruto ľadové. Poznal život gaučov (kovbojov), ktorý bol extrémne ťažký. Ale hlavne – žil s tučniakom, ktorý zmenil život každého. Stal sa pre neho rodinou, kamarátom.
Raz keď sa vybral zas na svoje potulky po krajine a našiel miesto, kde Juana Salvadora vypustí, sa po návrate domov dozvedel smutnú správu. Tučniak zomrel.
V 18. kapitole sa spisovateľovi podarilo veľmi pekne opísať to, čo zažíva človek, v ktorého živote hrá dôležitú úlohu nejaké zviera: – Samozrejme, čas uplynie a do nášho srdca sa dostane nová rodina, priatelia a domáce zvieratá, ale prázdne miesto po predošlých nájomníkoch sa nikdy nevyplní.- A ďalej píše: -Kipling nás varuje vo svojej básni Sila psa, aby sme si uvedomili, že keď dáme srdce psovi, môže nám ho roztrhať. – A potom nasleduje úryvok veľmi peknej a výstižnej básne. V knihe sa spisovateľ zamýšľa nad tým, čo človek robí prírode, ako ju devastuje. Píše o tom, že niektorí ľudia považujú za kruté, ako gaučovia zabíjajú kravy, ale tí to robia len preto, aby sa najedli. Ale určite to nie je také kruté ako smrť a utrpenie, ktoré spôsobuje ľudská civilizácia zvieratám (napríklad aj takými ropnými škvrnami na mori, píše v knihe ako niekedy tankery umývali v mori a všetko to vylievali do vody), ako ľudia vyhladzujú zvieratá a celé druhy. Ako píše, zvieratá za životný štýl človeka platia skutočnú cenu a to v jedinej mene, ktorú majú. A tou je ich život.
Je zaujímavé, že od roku 1962 sa ľudská populácia zdvojnásobila, ale za ten istý čas vyhynulo veľa druhov živočíchoch a enormné množstvá sú ich na pokraji vyhynutia. Spôsob, akým žijeme, dramatický mení životné prostredie. V knihe som nenašla postavu, ktorá by bola nejaká plochá, alebo nezaujímavá. Aj tie najmenšie postavičky, ktoré sa len mihli dejom, boli krásne opísané aj napríklad prostredníctvom ich konania.
Z knihy je cítiť spisovateľovu pokoru voči domácim obyvateľom. Táto kniha aj keď je útla a nesnaží sa byť za každú cenu trilerom, má v sebe obrovské posolstvo a myšlienku. Určite si ju veľa ľudí neprečíta, lebo to nie je o upíroch, vílach, čarodejníkoch, nejde o vzťah muža a ženy, netečie tam krv, ani sa neskrýva masový vrah s nožom. Ale príbeh vzťahu muža a tučniaka je krásny a čistý. Výrazné je v knihe posolstvo, aby sme si chránili planétu a všetko čo je na nej živé aj neživé.
Odporúčam prečítať.
