Metro 2035

Posapokalyptická trilógia, aspoň zatiaľ, lebo koniec zostal otvorený a je asi veľká pravdepodobnosť že bude ďalšie pokračovanie 🙂

Séria Metro má, aspoň pre mňa, klesajúcu tendenciu, čo sa týka kvality. Prvé Metro 2033 sa mi čítalo naozaj veľmi dobre, bolo to také nové, rýchle, druhé pokračovanie Metro 2034 bolo tiež celom dobré. Tretie Metro 2035 je plné politiky a intríg.

(Spoilers!!!)

Väčšia časť deja sa odohráva pod zemou, aj keď hlavná myšlienka je presvedčenie hlavného hrdinu stalkera Arťoma o tom, že na povrchu zničenej Zeme sú miesta, kde sú ľudia a dá s tam žiť. Jeho vysielačka totiž niečo zachytila. Je presvedčený o tom, že ľudia nemajú žiť pod zemou ako potkany a hladovať, ale majú ísť na povrch. Ľudia v metre mu však neveria, majú ho za blázna a preto on riskujúc ožiarenie stále chodí s vysielačkou na povrch a snaží zachytiť v étery známky života.

Vtedy príde za ním Homér, ktorý chce napísať dejiny metra a Arťom ako jeho záchranca, nemôže predsa v knihe chýbať. Povie mu však informáciu, ktorá Arťoma pošle opäť na nebezpečnú cestu tunelmi metra – že už niekto prišiel z povrchu pod zem a že na stanici Teatraľnaja žije radista, ktorý tiež niečo počul. Nechá nevlastného otca aj svoju ženu a s Homérom sa vydajú na cestu plnú tmy a vlhka. Jednotlivé stanice sú ako uzatvorené štáty, opevnené, so svojimi politickými zriadeniami, vodcami, obchodmi, vojskom a hladom, nedostatkom a tmou, rodia sa deti znetvorené radiáciou, dospelí trpia rakovinou. Ľudia na nich bývajú v stanoch, všetci o všetkých vedia. A v tomto „spolunažívaní“ podzemný svet začal kopírovať ten hore, ktorý je zničený jadrovou vojnou. A tak sú niekde pri moci fašisti, ktorí uctievajú vodcu a chcú čistú rasu a vytvárajú pracovné tábory – čosi ako koncentračné tábory, niekde vládnu paranoidní komunisti, niekde obchodníci, niekde intelektuáli – ale všetci sú len bábkami v rukách neznámych pozorovateľov, nadradenej vrstve ľudí, ktorí žijú v prepychovo zariadenom bunkri. Ťahajú za nitky, predávajú jednotlivým skupinám zbrane, aby sa vzájomne mohli vraždiť – vravia o tom, ako o udržaní normálneho počtu populácie pod zemou. Mŕtvych ľudí spracovávajú do granúl, ktorými kŕmia prasatá.

Prizerajú sa, ako ľudia živoria, žijú ako potkany, hladujú, zomierajú na choroby, predávajú sa – ale hlavne že sú organizovaní a majú nad nimi kontrolu a moc. Preto im nie je veľmi vhod, že Arťom šíri metrom reči o tom, že na povrchu niekto prežil. A tak sa stáva hračkou rôznych skupín, ktoré ho zneužívajú, ale aj on ich, dostáva sa do pracovného tábora, kde skoro zomrie, pri jednej z bojových potýčok je nahnatý s ostatnými netvormi (ľuďmi znetvorenými radiáciou) ako živý štít. Všetko však prežije, aby na svoje obrovské sklamanie zistil pravdu o metre, o jeho fungovaní a o tom, že ľudia v ňom majú tak povymývané mozgy ideologickými rečami a klamstvami, že povrch je pre nich niečo cudzie a neľudské podmienky v metre považujú za svoj domov.

Nik ho nepočúva, čo im vraví. Nik mu neverí, keď povie, že na povrchu našiel obrovské rušičky rádiového signálu, ktoré majú za úlohu zabrániť príjmu, ale aj odoslaniu signálu. Neviditeľní totiž tvrdia, že vojna sa neskončila a nepriatelia ich chcú zničiť. Arťomovi nik neverí, že to nie je pravda. Jeho sklamanie z ľudí je obrovské. Nakoniec sa vráti na svoju stanicu, vezme svoju ženu, vyjdú na povrch, opustia metro a vydajú sa hľadať ďalších ľudí.

Kniha je nabitá postavami, viac či menej zaujímavými. Spisovateľovi sa podarilo veľmi dobre vykresliť najme tie negatívne. Ale určite si pre poriadok musíte prečítať aj tie predchádzajúce časti. Kvôli pochopeniu deja je to podstatné. I keď táto časť sa čítala tak zvláštne. Niektoré časti boli výborné a dobre sa čítali, niektoré mi veľmi nezapasovali. Bolo tam veľmi veľa politiky, chaosu. Príbeh o tom, ako sa človek dokáže vzdať svojej podstaty. Kto je však väčšie zviera? Tí na rebríčku postavenia dolu, alebo hore? Človek je vlastne v tomto príbehu nepoučiteľný, stále robí rovnaké chyby. Aj keď ho zostala len hŕstka a živorí pod zemou, stále niektorí potrebujú mať moc a niektorí chcú byť ovládaní. A hlavne stále potrebuje mať nepriateľov, proti ktorým treba bojovať.

Spisovateľ používal zvláštny štýl, ktorý mi nesedel. Také nedokončené vety, niekedy len slová, alebo vetu rozdelil na jednotlivé slová, za ktoré vždy dal bodku. Tým, že uplynul už nejaký čas od vydania prvých dvoch častí, opäť niečo nedávalo zmysel a musela som loviť v pamäti, kto a prečo.

Ak ste prečítali prvé dve časti, tak si prečítajte aj Metro 2035!