Lars Petterson: Kautokeino – Krvavý nůž

Príbeh o tom, že aj keď sa človek odsťahuje ďaleko, jeho korene a pocit zodpovednosti voči rodine ho doženú.Lars Petterson: Kautokeino – Krvavý nůž  Vydavateľstvo GARAMOND 2016/03 CZE česky

Tak je to aj s Annou Máriou, ktorá pracuje vo Švédsku v Štokholme ako štátna zástupkyňa prokurátora. Jej mama odišla z chladného Nórska, zo studenej krajiny spoza polárneho kruhu. Anna a jej súrodenci sa tam vracali len veľmi málo.

Preto len veľmi nerada reaguje na výzvu od jej rodiny, ktorú vlastne ani dobre nepozná, aby prišla riešiť obvinenie jej bratranca, ktorý je obvinený zo znásilnenia. Ale cíti to ako povinnosť a tak nechá svoj život a vyberie sa do Kautokeina, kde žije jej rodina, ktorá patrí k pôvodným obyvateľom Sámom.

Privíta ju nehostinná, pustá krajina a krutá zima. Ešte ani nedôjde na miesto a cestou v snehovej búrke zrazí soba, ktorého musí usmrtiť, aby sa netrápil. Celkovo ju zima a chlad prenasledujú všade. Prichádza do kraja, ktorého obyvateľom nerozumie, nepozná dobre ich jazyk, sú jej cudzie tradície a chápe, prečo jej mama odišla. Verí, že záležitosť rýchlo vybaví a do troch dní je doma.

Ale narazí na veci, ktoré nechápe. Tvrdohlavo však ide za svojim cieľom. Jej „štokholmské ja“ musí ustúpiť jej sámskym koreňom aby pochopila, že spravodlivosť už bola vykonaná, a žiadny „nórsky“ zákon to už neurobí lepšie.

Je to opäť jedna z kníh, ku ktorej sa určite vrátim. Okrem veľmi dobre napísaného pútavého príbehu, je plná krásnych postáv, s opisom ich charakterov. Aj prostredie do ktorého je zasadená je netradičné. Spisovateľovi sa podarilo postaviť proti sebe a ukázať rozdiely medzi moderným a pôvodným, ale aj to, že žiaľ tie tradície zanikajú a sú stále ťažšie a ťažšie udržateľné. Výborná – odporúčam prečítať.