Bernarda Minier: Kruh

Druhá kniha Kruh (Albatros Media, 2015/10,  česky) od Bernarda Miniera nesklamala. Hory, mráz a zimu z prvej knihy Mráz vystriedalo prostredie univerzitného mestečka Marsac, ktoré sužujú vysoké teploty a prudké búrky.

Práve počas takej letnej búrky sa v jednom z domov v Marsacu nájde zavraždená stredoškolská profesorka a pri bazéne, vo vode ktorého pláva množstvo bábik, sedí zdrogovaný mladík. Nie veľmi vhodný čas na vraždu – lebo celé Francúzsko sleduje futbalový zápas ich reprezentačného mužstva. Len major Martin Servaz futbalu vôbec neholduje. V bare, kde sedí s ostatnými kolegami sledujúcimi futbal, mu zazvoní telefón, ktorý ho vráti do minulosti, do Marsacu, kde študoval a kde si našiel aj najväčšiu lásku života, ktorá ho zradila. A práve Marianna, jeho veľká a jediná láska mu volá, aby prišiel a dostal jej syna Huga, ktorého obvinili z vraždy profesorky, z väzby.

Martin dá dokopy svoj tím a ide do Marsacu – kde na univerzite v prípravke študuje aj jeho dcéra Margot, s ktorou si po poslednom prípade začal rozumieť. Martina okrem toho už 18 mesiacov prenasleduje myšlienka na masového vraha, ktorý im práve počas posledného veľkého vyšetrovania utiekol – Július Hirtmann. Inteligentný, sadistický, krutý a hlavne – vyzná sa, veď bol uznávaným prokurátorom. Prípad bol vo všetkých novinách, Martin sa vďaka nemu stal slávnym. Ale vďaka nemu aj má nočné mory a zle sa mu spí.

Keď príde do vily, kde je mŕtva profesorka, vo veži je CD s nahrávkou skladateľa Mahlera, ktorého muziku zbožňuje Martin, ale aj Hirtmann. Martinovi začína vidieť vo všetkom stopy Hirtmanna. Stretne sa aj s Mariannou, ktorá je vdova a ožijú v ňom staré city, ktoré boli len hlboko pochované, ale nevyhasli. Chce jej pomôcť, verí jej, že Hugo je nevinný. Rozbieha sa vyšetrovanie a Martin vidí všade indície, že je to dielo Hirtmanna. Dostáva aj SMSku podpísanú jeho iniciálkami, dokonca po noci strávenej s Mariannou nájde pri jej dome na strome vyryté iniciálky JH.

Vyšetrovanie sa vykonáva aj v škole, zasiahne to aj Martinou dcéru a profesora, ktorý študoval s Martinom. Ale nie všetko je tak, ako si to pamätal Martin. Dozvedá sa krutú pravdu. Jeho dcéra Margot sa v škole stáva stredobodom pozornosti práve kvôli vyšetrovaniu. S jej spolužiakom Eliasom prídu na to, že najlepší kamaráti Huga sa správajú čudne a tak ich začnú sledovať. Ich mladícka nerozvážnosť ich dostáva do nebezpečných situácií, dozvedia sa o spoločenstve Kruh, ktoré má mať stretnutie. Martina pri vyšetrovaní skoro niekto zhodí zo strechy, strieľajú po ňom. Jeho tím sa bojí o neho aj Margot. Nie všetci však veria, že to spravil Hirtmann. Kvôli nemu Martin poprosí o pomoc  policajtku Zieglerovú, ktorú za prešľapy pri prvom vyšetrovaní suspendovali a teraz sa trápi na malom okrsku s drobnou kriminalitou. Z vraždy profesorky je na chvíľu podozrivý aj vysokopostavený politik, špina z týchto kruhov je v knihe pekne popísaná.

Martin na území školy, ktorú dôverne pozná, prichádza na mnohé prekvapujúce veci, napríklad čo je Kruh, ktoré ho vôbec netešia a zraňujú ho. Zradí ho niekto, od koho to vôbec nečakal a ešte mu aj klamal. Bojuje so svojou minulosťou, prítomnosťou aj svetom, ktorý až tak veľmi nechápe. Jeho svetom sú starovekí filozofi, knihy a Mahle… Chcel sa predsa stať spisovateľom. Stal sa však policajtom a teraz jeho svetom hýbe psychopat Julius Hirtmann. Odhalenie vinníka vraždy ho zasiahne a zasiahne ho aj zmiznutie Marianny. Zistenia na konci Martina zlomia, vezme si voľno a v Španielsku v malej zabudnutej dedinke zapíja svoje sklamania alkoholom a zachráni ho práve Margot. Tento opis je len jemné pohladenie povrchu deja, ktorý je naozaj excelentný.

Vynikajúca kniha, i keď mne sa Mráz páčil viac. Bol taký priamejší, rýchlejší. V Kruhu sa kapitoly striedajú – minulosť, prítomnosť, utrpenie zavretej a týranej ženy. Všetko to spolu súvisí. Martin Servaz nie je žiadny akčný hrdina – zabúda pištoľ, nekamaráti sa veľmi s novou technológiou, neznáša futbal, a vlastne neholduje veľmi športu, má svojich démonov, má rád knihy, klasickú hudbu a antických filozofov, ovláda latinčinu, je citlivý a žije sám. Jeho postava je opísaná veľmi pekne. Viaceré miesta v knihe sú naozaj veľmi pekné spracované a vystihujú podstatu osobnosti Martina. Vraví, že – svet sa rúti do záhuby a štyria jazdci Apokalypsy Politika, Financie, Náboženstvo a Vyčerpanie prírodných zdrojov už cválajú okolo, ale mravce ešte stále tancujú na hrane sopky a vášnivo a zaujímajú o nepodstatné veci, ako je futbal. Aj v deň, keď príde ku nejakej katastrofe tu budú hlúpi ľudia, aby behali za loptou a ešte hlúpejší tí, čo im budú chodiť fandiť na štadión 🙂 Zaujímavý je aj ohľad spisovateľa na náboženstvá: – Ako mohlo toľko klamstiev zaslepiť tak veľa ľudí? Spisovateľ je veľmi kritický aj ku systému spravodlivosti a k politike. Dosť skľučujúce je to, ako opisuje naše právo na voľby. – Ľudia chodia k voľbám. Veria, že môžu niečo rozhodnúť. Ale nerozhodujú o ničom. Volia neustále rovnakú kastu ľudí, ktorá rozhoduje za nich. Ale žiaľ je to vystihujúce a aj blízke pravde. Slabá útecha – ale aspoň že také sklamanie neprežívame len my, ale aj Francúzi.

Kniha je ale plná zaujímavých postáv a postavičiek a ich súkromných životov a pohľadov na svet (jeden z prisťahovalcov ospravedlňuje napadnutie ženy tým, že nemohla byť dobrá, lebo u nich, v Albánsku, dobré ženy nechodia v noci von… ), rôznych prostredí, pohnútok – dej je napínavý, rozuzlenie prekvapujúce i keď už sa môžeme tešiť na ďalší príbeh Martina Servaza. Kruh má 635 strán, ale ja som ho prečítala za tri dni.

Odporúčam prečítať milovníkom dobrej kriminálky spojenej s psychotrilerom.