Začiatkom jari 1916 sa mladá pôrodná asistentka Hillevi Klarinová z Uppsaly vydáva do kraja Jämtland na severe Švédska. Nasleduje pastora Edvarda, ktorý sa tam má ujať správy farnosti Čierna Voda. Hillevi, ktorá je s Eduardom tajne zasnúbená, nie je na to, čo ju na severe čaká, pripravená…

Príbeh knihy je vynikajúci, postavy krásne vykreslené, spisovateľke sa podarilo až nemilosrdne opísať pokrytectvo, chudobu, krutosť aj nevedomosť ľudí na začiatku 20. storočia. V tých dobách to ženy mali naozaj veľmi ťažké, aj deti z chudobných rodín.

Ale na druhej strane sa mi kniha čítala veľmi ťažko, trvalo mi to dosť dlho. Nebola z tých, keď ledva čakám kedy už budem môcť čítať. Dosť ťažko napísaná, žáner psychologicko-spoločenský a tým, že chýbala v nej priama reč (naposledy som taký štýl našla v knihe Vynáranie od Jamesa Cormaca – výborná!) a kniha bola vlastne písaná z pohľadu viacerých postáv, tak pri niektorých kapitolách som sa dosť v deji hľadala.

Hillevi – mladá pôrodná asistentka, tajne chodí s farárom Edvardom. Ten požiada o preloženie z juhu Švédska na jeho drsný a divoký sever. Keď to Hillevi zistí, dá sa aj ona tajne preložiť na sever. Má strach, čo na to povie Edvard, ktorý ich vzťah tají, ale nerobí mu problém s Hillevi spávať, aj keď to u druhých odsudzuje. Celkove je jeho postava príkladom pokrytectva.

Hillevi na sever prichádza ako prvá a príde ju vyzdvihnúť podľa nej drsný a divoký Halvorsen, ktorý ju má odviezť do dediny. Je z neho zhnusená a chce mať čím skorej cestu za sebou. Po príchode na miesto sa stretáva s chudobou a krutosťou. Ako pôrodná asistentka ide pomôcť k pôrodu mladučkej dievčin, kde ju nikto nezavolal. Pomôže dieťaťu na svet, ale to zomiera na podchladenie, lebo ho v rodine nechcú.

Tu vstupuje do príbehu chlapec Elis. Ten pre kruté zaobchádzanie a bitky uteká z domu a žije skoro na úrovni zvieraťa v divočine. Potom sa pridáva k drevorubačom v Nórsku. Má taký strach, aby nepoznali kto je, že skoro nerozpráva a na všetko, čo sa ho opýtajú odpovie, že nevie, alebo si nepamätá. Vie krásne kresliť a kreslí vždy keď má čas a papier. Jeho spôsob života si však vyžiada krutú daň – dostane suchoty a skončí v sanatóriu. Pre Hillevi sa život nevyvíja tak, ako si predstavovala. Edvard síce príde, aj sa s ňou stýka, ale len tajne. Nechce sa s ňou ukazovať i keď ona plánuje už ich spoločnú budúcnosť. Edvard je pokrytec, nemá problém robiť to, čo u iných odsudzuje. A tak ani nevie ako, Hillevi sa zblíži za celkom zaujímavých okolností s Halvorsenom. Zrazu zisťuje, že je to jemný muž, s ktorým zažije čosi, čo s Edvardom nikdy nezažila. To však nezostane bez následkov, čaká dieťa. Halvorsen je veľmi rád a začne plánovať svadbu. Tak sa Hillevi spozná s jeho celkom čudáckou rodinou. Edvarda to vôbec netrápilo. Žil si ďalej svoj život, nezžil sa však s ľuďmi ani prostredím a preto sa pýtal preložiť.

Hillevi začne nový život, narodí sa jej chlapec, ktorého skoro stratí a pomôže jej to, čo ona neuznáva. Do ich rodiny sa dostáva laponské dievča Risten, ktorú premenujú na Kristin.

Kniha je príbehom života na severe Švédska z pohľadu troch ľudí – Hillevi, Elisa a Risten. Celkovo postavy sú veľmi pekne opísané, aj spoločenské pomery. Priam majstrovsky opísala aj prírodu a prostredie, do ktorého dej zasadila. Opísala spoločnosť ľudí, kde nebolo veľa miesta na lásku, romantiku, milé slovo. Rodiny fungovali na základe prísnej, niekedy až krutej hierarchie a život človeka tu niekedy nemal skoro žiadnu cenu. Pekne je opísaná aj postupná zmena, aj vplyvom vojny.

V knihe je spomenutých veľa zaujímavostí, ktorá vysoko oceňujem: napríklad z brezovej kôry si vyrábali ruksaky, vylisovaná zas slúžila ako strešná krytina, bolo veľkou urážkou, ak sa odmietlo pohostenie, ktoré predložil hostiteľ a za poníženie sa považovalo, ak sa za pohostenie zaplatilo, do kávy na prečistenie pridávali sušenú rybiu kožu. Páčilo sa mi, ako spisovateľka opísala kompozíciu fotky na str.99 …Psi ale byli většinou klidní, leželi a civěli do černého otvoru, ktorý polykal a proměňoval čas… Na str. 312 je veľmi pekné opísaná chudoba a rozpor medzi tým, čo chudobnému dávame a čo chce on.

Odporúčam prečítať, ťažšie čítanie, ale postavy, dej a prostredie toto vyvážia.