Lisa Mcman – Osudové rozhodnutie (V zajatí snov 3)

Ani tretie pokračovanie Osudové rozhodnutie tejto skvelej série nesklamalo moje očakávania. Keď Janie konečne nájde ľudí ochotných žiť s jej darom, zistí že ona ich do takejto situácie nechce postaviť. Vtedy prichádza na scénu nečakaná osoba, ktorá jej otvorí oči. Marta Stubinová, jediná jej známa Lovkyňa snov, zdá sa ani nevedela, aké sú všetky možnosti. Mladá Lovkyňa snov to vie. A vôbec na tom nie je lepšie.

Táto kniha nevyniká rozsahom, pre mňa až príliš dôležitou veličinou, no vďaka štýlu písania Lisy stačilo 230 strán. To, čo by iní opisovali na „500 stranách“, ona zvládla zabaliť do tohto elegantného balenia. A verte mi, že tomu nič nechýba. Navyše z vlastnej skúsenosti viem, že si ju tak môžete zobrať pohodlne zo sebou aj do malej taštičky.

Nebudem písať o všetkých aspektoch tejto knihy. No pri prvom z nich si najprv musíme položiť zásadnú otázku. Čo sú sny? Niektorí vravia, že nemajú zmysel. Iní zas, že si tak ľudia kompenzujú nespravodlivosť reality. V tejto knižke majú sny rôznu podobu a nedokážem s dobrým svedomím zaškatuľkovať niečo takto zložité. Cabel však jasne sníva o svojich obavách. Sníva o nich pri Janie. A nepamätá si ich. Preto sa Janie bojí, že v skutočnosti svoje obavy skrýva a jedného dňa bublina, kde ich drží, praskne …

Ďalšia téma bude ošemetnejšia. Osobne s ňou nemám skúsenosti, ale mnohí bohužiaľ áno. Alkoholizmus. Kvôli nemu Janie netuší nič o svojej minulosti. Kvôli nej sa o seba už od útleho veku starala sama. Kvôli svojej matke sa hanbí niekoho si pozvať domov. Dorothea len pije. Chodí v tej istej nočnej košeli. Sníva o lietaní. Sotva prehovorí slovo. No najhorší je Janien zmysel pre zodpovednosť. Všetky tajomstvá, všetky zdrvujúce informácie zo zeleného denníka, všetky Cabelove obavy, všetky pokrútené obrazy verejnosti, všetky tie vypité fľaše na ňu doliehajú z každej strany. Môže to zmeniť? Iste. Ale za akú cenu …?

Je to síce len jediná veta, no asi najviac vám povie o tom, kto príbeh píše. Ja osobne som sa pri nej ešte pár strán uškŕňala ako blbá.

Janie má červené líca a poriadny cucflek. Domyslite si sami.

V tejto knihe je toho toľko k zamysleniu. Preto ma prekvapilo, že po odložení knížky som bez problémov prepla na inú tému. Bolo to príjemné prekvapenie. Takmer filozofické otázky nastolené možnosťou voľby ma nerušili pri povinostiach ako mnohé iné. Stáva sa m,i že nedokážem zaspať alebo nič poriadne robiť, pretože ma stále máta iritujúce  nelogické správanie nejakého hrdinu. A tu – nič. Až na jednu scénu. Takéto niečo sa v omnoho menšej miere objavilo prvý krát v celej sérií. A aj podráždenie nad tým, že si to ešte neuvedomila, ma opustilo hneď ako to na konci tejto scény zistila.

Janie stále premýšľala nad Mortonovými vidlami pretože mala pocit že niečo opomenula. Ja som vedela čo a v scéne kde na to prichádzala moja myseľ kričala Ako to že to nevidíš?!.

To bolo jediné čo by sa dalo považovať za chybičku. Ostatné sú len klady.

Miestami mrazivé no nie strašidelné, zmysluplné – možnosť voľby môže byť aj prekliatím, nie nadarmo sa hovorí: sladká nevedomosť či dojímavé. Úspešná autorka vyrazí dych nezasväteným a svojím fanúšikom poskytne očakávaný … happy end? V živote totiž nič nie je isté a myslieť si, že po skončení príbehu pôjde všetko ako po masle, je len jeden z mnohých stereotypov ktoré Lisa búra.