Štyri sa so svojim kurátorom Henrim neustále sťahuje z miesta na miesto. Na každom mieste pritom zostanú len pár mesiacov. Pre Štvorku znamená každá ďalšia lokalita novú identitu. S novým menom chodí do novej školy, kde sa neustále drží v pozadí – nevytŕča. Teraz prišiel do mesta Paradise a hneď po prýchode do školy má chuť porušiť všetky pravidlá, ktorého ho majú chrániť pred odhalením. A potom je tu Sarah. Inteligentná spolužiačka s blond vlasmi ho mení v nervóznu kôpku rôsolu. Páči sa mu, no ich svety sú tak odlišné, že sa bojí o skutočnom vzťahu čo i len premýšľať. Navyše sa blížia Mogadoránci a ľudia ani netušia o prichádzajúcom armagedone.
Priznám sa, že túto knihu som spočiatku ignorovala. Vídavala som ju v kníhkupectvách, na internetových stránkach, jednoducho všade až mi to nakoniec nedalo. Odradzovala ma hlavne obálka, z ktorej som nemala pocit, že by tam malo byť čo i len kúsok romantiky. Po prečítaní oficiálnej anotácie som bola veľmi príjemne prekvapená. Napriek tomu, že čítam fantasy literatúru, mám s mimozemšťanmi nezvyčajne málo skúseností.
Štyri však vyzerá veľmi ľudsky, je to jeden z dôvodov prečo sa tak dlho dokázal na zemi skrývať. Stačí keď nepoužíva svoju nadprirodzenú moc ktorá sa v priebehu deja mení. Na začiatku má len neuveriteľnú rýchlosť čo sa mu hodí tak pri behu do školy (zlý mimozemšťania sú tiež rýchly, takže je mu to pri úteku skoro na nič) a silu. Potom odhaľuje svoje dedičstvo z Lorienu, svojej domovskej planéty. Toto dedičstvo má viac fáz, pričom každá je o niečo silnejšia. Najprv dostáva normálnejšie schopnosti a neskôr by mala prísť tá hlavná, najveľkolepejšia. Keď ešte ich planéta prekvitala, musel sa každý Lorienčan naučiť svoje schopnosti ovládať. Tomu ich učia kurátory.
V tomto svete vládne mágia. Mágia zviazala deväť detí, ktoré sa ako jediné zachránili. Mágia ich udržuje pri živote. Mágiou bojujú proti nepriateľom. Mágiou sa učia o svojom pôvode.
Na každom príbehu ma skoro vždy najviac zaujíma hlavný pár. Kde, kedy a hlavne ako sa dajú dokopy. Ostatné pre mňa býva skôr taká „omáčka“ Tento príbeh bol prekvapivo výnimka. Prišlo mi až neuveriteľné že som si niekedy priala aby sa nedali dokopy. Keď sa nad tým zamyslím, vinu na tom nesie hlavne pútavý dej. Všetko to má na svedomí tá zmes útržkovytých vízií z Lorienu, lekcie ovládania schopností, Sam, najlepší kamarát Štvorky a zároveň zarytý fanúšik mimozemšťanov či Bernie Kosar, pes u ktorého som hneď vedela že niečo nie je s cestovným poriadkom, aj keď to Štyri skoro do konca úspešne prehliadal.
Nadšencom romantiky, ktorým sa nestane čo mne, môžem povedať, že po romantickej stránke tam toho bolo dosť. Najintenzívnejšie boli začiatky, kde Štvrtý prežíval emócie, s ktorými som si spájala zamilované dievča. Možno aj chalanom sa v knižkách trasú kolená či potia ruky. Neviem to posúdiť keďže som neprečítala moc kníh kde by sa spomínali pocity partnera hlavnej hrdinky či nebodaj by bol aj hlavným hrdinom a rozprávačom príbehu. Osobne mám vždy rada príbehy v prvej osobe tak ako to bolo u tejto knihy.
Veľmi ma zaujali scény kde používal svoje schopnosti. Myslím tie novozískané. Hlavne kvôli mojej obľube telekinézy. Cesta Štvrtého k tejto schopnosti bola neľahká no rozhodne sa oplatila.
Bojové scény mi prišli jednoducho spracované, takže som sa nestrácala vo všetkých tých zložitých pohyboch. Aj v tomto smere je ich akurát.
Láska sa v tomto príbehu objavuje aj medzi Henrim a Štvorkou. Samozrejme, skôr otcovská, no mne sa to páčilo. Ich vzťah je otvorený a blízky. Nielen preto, že sú jediný, kto toho druhého pozná takého aký je. Na Loriene bol Štvrtý vychovávaný svojimi prarodičmi a kurátorom (v lorienčine sa tento post nazýva cetar), pretože Lorienčania sa dožívajú okolo dvesto rokov. Ich rodičia trénujú svoje schopnosti.
Pre tých zvedavých alebo lenivejších ešte dodávam, že táto kniha bola sfilmovaná a fotka z filmu je na obálke.
Čo sa týka napätia, najvýstižnejšie slovo mi príde diskutabilné. Pittacus negradoval dej, vytváral skôr situácie, kde som bola zvedavá, čo sa stane, než že by som mala vyletieť od nedočkavosti. Príjemná zmena. Pri čítaní som sa snažila robiť prestávky a nezhltnúť to celé naraz, takže ma potešilo, že na pár miestach som bez väčších ťažkostí dokázala odložiť knihu s tým, že sa k nej čoskoro vrátim. Aspoň raz ma po odložení nesvrbeli ruky po pevnom obale momentálne čítanej knihy.
Autor – Pittacus Lore je vlastne jednou z postáv. Patrí k najstarším. Zakladateľom Lorianskej civilizácie, najmocnejším z celej planéty. Ako sa dozviete z prebalu, žije na Zemi, utiekol strašnému osudu ktorý postihol ostatných a pripravuje sa na vojnu s Mogadoráncami. Tí sa chystajú zabrať Zem po tom, čo zničili svoju planétu a vyplienili Lorien. Majú bojachtivú povahu, aj keď konajú premyslene a strategicky. Henri povedal, že sú to výborní stratégovia. Nemajú svedomie – aj Lorienčania čelili znečisteniu planéty, no oni to vyriešili rôznymi opatreniami, nesnažili sa zabrať si ďalšiu. Čo sa tej planéty – Lorienu – týka, je až neuveriteľné, akú dôležitosť a vlastnosti jej v tejto knihe pripisujú. Nie je to žiadna personifikácia.
Prepletenie Lorienčanov s ľudskou históriou ma potešilo. Aj keď si nemuseli hneď pripisovať zásluhy veľkých objaviteľov, pretože po hlbšom zamyslení to vo mne evokuje predstavu ľudí ako „tých blbších“. Ako keby sa ľudia bez Lorienčanov nevyvinuli.
Táto kniha sa dostala do rebríčka mojich najobľúbenejších, pri také klasiky ako Twilight alebo Odkaz dračích jazdcov. Všetky časti tejto knihy mi prišli skoro rovnako úžasné. Žiadna nevytŕča, aj keď kniha dejovo s ľahkosťou napreduje. Koniec bol smutný. Spočiatku som ani nemohla uveriť, že sa niečo také skutočne stalo, ale po chvíli som sa s tým zmierila a bez váhania sa pustím aj do druhého dielu Sila šestky.
