Thomas Brezina – Andělé pláčou jedině potají (Šíleně divocí andílci 4)

Dojímavé. Vtipné. Tajomné. Podľa mňa zatiaľ najlepšia časť plná lásky – opätovanej , stratenej aj večnej – priateľstva – nadprirodzeného , povážlivého ale aj neopätovaného –  strachu – z budúcnosti , záhadného démona – a následnej bolesti. Bezhraničnej, večnej, nezmazateľnej, ani slzy ju nevyplavia. Okrem toho – Andělé pláčou jedině potají

Táto kniha bola zozačiatku zamotané klbko plné zložitých uzlov. Všetky tie nezodpovedané otázky. Nádej že by mohli byť spolu. Neustále napätie mi prilepilo ruky k tejto podľa mňa úžasnej knihe. Neustále som sa pýtala čo znamená tamto a ono. Čo chcel tou vetou naznačiť?  S vypätím všetkých svojich detektívnych schopností som zbierala drobné čriepky informácie z ktorých sa mi napokon poskladala celkom pekná predstava o ďalšom vývoji.

Hlavne preto ma ten konečný zvrat nebol tak zlý. Jedna z čŕt tejto série na mňa nakoniec nemala tak zdrvujúci účinok. Toto dielo potvrdzuje že v jednoduchosti je krása. Na začiatku knihy sa akoby načali rôzne situácie. Postupne jedna za druhou vyvolávali otázky, pochybnosti. Konečná a najdôležitejšia udalosť napokon, po ešte ďalšom ohromujúcom odhalení, väčšinu vecí vyjasnila.

Na chvíľu som mala pocit že z toho vybuchnem. Hlavne po tej tak neuveriteľne romantickej scéne na najromantickejšom mieste sveta. Ako sa to mohlo stať? Všetko vo mne kričalo – nie!

Postupné rozmotávanie zložitých situácii nakoniec viedlo k ešte väčšiemu zmätku. Na konci sa to samozrejme vyjasnilo napriek tomu si na svoj vysnívaný koniec budem musieť počkať.

Nečakané zvraty podkopávali všetky doterajšie základy tak pracne vybudované Thomasom Brezinom. Z tejto série dokázal vyžmýkať viac než maximum čo je podľa mňa známka mistrovského umenia. Autor ktorí si dokáže nechať určité zadné vrátka. Má tak vždy možnosť pokračovať a rozvíjať svoje postavy či pridať novú.

Thomas Brezina sa narodil 30. januára 1963 vo Viedni. Svoju prvú knihu Die Maus auf dem Jupiter (Myš na Jupiteri) napísal vo veku ôsmych rokov. Tento 30-stranový rukopis sa však stratil.

Počas školského obdobia písal scenáre na bábkové divadlá do televízie, za čo raz získal ocenenie.
Po maturite začal študovať veterinárstvo, no onedlho vymenil svoj odbor za divadelníctvo. Praktické vzdelávanie absolvoval ako režijný asistent na rakúskej televíznej stanici ORF. Ako dvadsaťročný bol jeden z najmladších režisérov v Rakúsku. V tejto dobe začal písať rozhlasové hry. Vďaka ich úspechu mohol uzavrieť zmluvu na knižnú sériu: bol to začiatok jeho kariéry ako autor detských kníh.

Do dnes Brezina napísal vyše 400 kníh pre deti a pre mládež. Na celom svete sa rozpredalo zhruba 27 miliónov výtlačkov a boli preložené do 35-tich jazykov.

Brezina sa však mimo písania venuje ďalším početným aktivitám: moderuje relácie pre deti na ORF, ktoré sú však vysielané na množstve iných zahraničných detských kanáloch. Zamestnáva sa aj ako autor rozhlasových hier a scenárov, a píše muzikály. Okrem toho organizuje podujatia pre deti vo Viedni. Zastáva sa detských práv a od roku 1996 pôsobí ako rakúsky vyslanec UNICEF. (Zdroj)

Od určitého bodu knihy to bolo veľmi … dojímavé. Doteraz sa divím že to tá knižka prežila v suchu. Na chvíľu ma premohla tá prázdnota. Každý opustený hrdina ju prežíva no tu sa preniesla aj ne mňa. Jedinou „útechou“ boli posledné riadky.

Fanúšikovia tejto nadpozemskej série nezúfajte. Nehlaďte tak zúfalo na stenšujúce sa zostávajúce stránky ako ja. Pretože nič nie je stratené. Záverečný – 5 – diel už vyšiel a zanedlho si budete môcť prečítať moje chválospevy naňho!